Lovci diablov

Bola temná noc. Vo vzduchu bolo cítiť oceľový zápach krvi a zrady. No páchlo tu ešte niečo. Niečo čo sa nedalo len tak ľahko zaradiť. Mesiac a hviezdy boli zakryté obrovskými sivými mrakmi s ktorých padali kvapky vody. Medzi mrakmi sa nenašla ani jediná malá dierka cez ktorú by sa mohlo svetlo mesiaca alebo hviezd dostať na zem. Ešte aj ten najlepší lovec by tu nič nevidel. Žiadne svetlo a tma. To znamená jediné. Zlo. Áno zlo. To je ten posledný zápach vo vzduchu. Bolo ho tu plno. Akoby bolo toto miesto jeho pôrodnicou. Bolo cítiť všade. No najviac ho vychádzalo z neďalekého bojiska zahaleného hmlou. Cez zvuky dopadajúcich kvapiek vody sa odtiaľ ozýval krik ľudí bojujúcich o život, údery meča boli počuť na stovky metrov ďaleko a guľky vám svišťali okolo hlavy aj keď ste boli iba pozorovateľom. Dážď sa každou hodinou stupňoval a hmla čoraz viac hustla, akoby nechcela ukázať tie hrôzy ktoré sa tam dole dejú. Svetlo konečne preniklo cez malú štrbinu v mrakoch a s ním aj pomaličky utíchali zvuky boja. Keď sa mesiac, ochranca noci konečne dostal so svojich pút boj utíchol plne. Všade nastalo ticho. Žiadny vietor, žiadny pohyb akoby ešte aj príroda čakala na výsledok tohto boja. Svetlo si ťažko začalo prerážať cestu hrubou hmlou, no ta odolávala ako hrubý štít. K mesiacu sa pridal vietor ktorý začal hmlu rozháňať do všetkých strán. Konečne sa ju podarilo preraziť. Mesiac osvietil dolinu v ktorej prebiehal boj. Bolo jasne vidieť že to bola bitka na život a na smrť. Bojisko nevyzeralo ako po jednodňovej bitke, ale akoby sa tam bojovalo 10 rokov neustále. V zemi boli hlboké diery po výbuchoch mín, prúdy červenej a zelenej krvi sa miešali s dažďovou vodou a vytvárali komplikovanú spleť obrazcov.

Lúče konečne osvietili prvého účastníka boja. Bol to chlap asi dva metre vysoký a široký ako dub. Telo mu už len čiastočne zakrýval hrubý čierny oblek, ktorý mal zabrániť prechodu guliek a mečov. Ruky aj nohy mal v útočnom postoji. Bolo vidno ako má na tele napnutý každý kúsok svalu, akoby bol stále pripravený k akcii. Jeho zjazvená a zvraštená tvár jasne hovorila o tom, že si prešiel nekonečným množstvom bojov. Cez malé ústa bolo vidieť biele škrípajúce zuby. Jeho čierne oči podliate krvou pozorovali neustále nejaký cieľ vpredu. Chceli ho spáliť na popol ,roztrhať ho. Bol v nich iba hnev. To jediné chlapa poháňalo v boji neustále dopredu. Až keď hmla znova ustúpila mohli ste si všimnúť ako trasľavo s posledných síl drží v rukách dlhý čierny meč, ktorý pretínal brucho nejakej oblude. Bola aspoň o pol metra vyššia ako on. Okrem toho že mala dve ruky a dve nohy ničím iným nepripomínala človeka. Vzadu za chrbtom sa jej slabo vlnili dva chvosty s ktorých vyrastali 30 centimetrov dlhé jedovaté ostne, ktorých úlohou bolo iba jediné. Zničiť svoj cieľ. Dlhé svalnaté nohy boli prispôsobené na prekonávanie obrovských vzdialeností a nosenie veľkej váhy. Široké čierne ruky by jediným stlačením rozmliaždili hlavu svojho protivníka a dlhé pazúry by roztrhali zbytky. Telo bolo chránené hrubým pancierom, ktorý vyzeral ako brúsený diamant. Hlava vyrastajúca s malého krku bola posunutá mierne dopredu aby mohol nos lepšie vycítiť svoj cieľ. Z Veľkých úst vychádzali rady dlhých špicatých zubov ostrých ako žiletky, ešte aj teraz keď boli zašpinené krvou odrážali lúče svetla. Hlboko v tvári boli vsadené pekelné hadie oči , ktoré chceli Iba jediné. Krv a mäso. Oči ktoré chceli všetko spáliť na popol no nemohli. Vychádzal z ich iba hnev a zlo. Áno, to obrovské zlo ktoré tu preniká cez vzduch je iba z nich. Z očí jedinej žijúcej obludy na tomto bojisku. Pohľad jej očí bol určený iba jedinej osobe. Osobe, ktorá ako jediná dokázala prepichnúť jej hrubý pancier. V očiach jej rýchlo vyhasínal život, no stále v nich bola vidieť iba temnota. Pred posledným vzťahom srdca, pred posledným nádychom venovala svojmu protivníkovi jedno veľké zavrčanie trhajúce ušné bubienky. Chlap rýchlo sklonil hlavu aby si ochránil uši. Nečakane vybral meč oblude s brucha a jemným ťahom jej oddelil hlavu od tela. S krku vystrekli aj tie posledné kvapky krvi, ktoré dopadli chlapovi na tvár no tým mu pridali ešte väčšmi na hrôze.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu