tak zrazu, náhle
len prázdne ticho zostalo,
z odrazu, na rovnej hladine.
Nevídaný obraz
sa nám naskytá,
akási koláž
nádherne prekrytá.
Obloha sa skrýva
za oblakmi jasnými,
nebo, to už raz tak býva,
sa odplatí kvapôčkami malými.
Vo forme dažďu,
či veľkej búrky,
akoby slza plaču,
zabudnutej sýkorky.
V ruke držiac
kríž kresťanský,
mocne sa snažiac
zistiť, čo sú to za povrázky.
Pásy, ktoré sa vinú
spolu s vetrom vejú,
v priestranstve sa skvejú,
však oni raz dovejú.
Dovejú spolu s nádejou,
ktorú v sebe majú,
kráčajú tmavou alejou,
kúska dobroty v sebe nemajú.
Nakoniec sa zamyslime,
či im to stojí za to,
či to všetko nie je nezmyselné?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
goth111
5. 1.januára 2012 14:09
toto je geniálne veľmi sa mi to páči!
Napíš svoj komentár