Unavená z toho, ako nič nemôžen...
Chcela by som kričať, trhať sebou, niečo rozmlátiť...niekomu ublížiť...ale nemôžem...ale prečo vlastne? ....robiť sa že som normálna je nehorázne...unavujúce. Či pred rodičmi, kamarátmi...alebo spolužiakmi.
Smejem sa...na to mi hneď príde zle a začnem mať strašne nervy..nebaví ma to.
Nebaví ma to tu všetko.
Jedine kvôli čomu sa to tu oplatí trpieť je môj priateľ..aj to sa začínam obávať...čo keď na mna už nebude mať čas? ....pod. kraviny...
Nebaví ma to, aká som...podozrievavá...a stále sa len stresovať kvôli pičóvinám...ma len ničí...
Ale ja som taká, nemôžem za to...len sa bojím, že ma to ..pohltí....všetko...strach, neistota...
Stále sa len bojím....a fakt ma to nebaví....
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katusa14
27. 10.októbra 2009 19:43
sme natom podobne
2
vies co ja som unaveny z celeho svojho zivota je to proste neskutocne namahave vsetko vyrieist vsetko mat na pleciach a nikto ta ani kusok neviem pochopit
Napíš svoj komentár