,,Neverím vlastným očiam“ povedala prekvapene. ,,Čo tu robíš?“
,,Som tu na dovolenke. Videl som ťa v meste. Teda myslím že si to bola ty. Pozerali sme na seba“ odvetil.
,,Hej videla som ťa“ odpovedala.
,,Ako sa voláš?“ spýtal sa zvedavo.
,,Martina. A ty?“ kukla naňho.
,,Lukáš“ odpovedal nesmelo.
Usmiali sa na seba.
,,Ja už...Musím sa vrátiť do hotela. Budú sa o mňa báť, a popravde neviem ani kade mám ísť späť´´ povedala hanblivo.
,,Pôjdem s tebou. Vyznám sa tu už.“ Chytil ju za ruku a šli.
Keď prišli k hotelu, Lukáš sa s Martinou rozlúčil. Martina sa nemohla ani pohnúť, pretože stále mala ruku v tej Lukášovej.
,,Musím ísť,snáď nabudúce“ usmiala sa Martina.Rozlúčila sa s Lukášom , a pomaly odchádzala ku hlavnému vchodu hotela. V polovičke cesty sa otočila, aby zistila či tam ešte Lukáš je. Bol tam otočila sa a kráčala ďalej.
Pred vchodom zastala a nevedela sa ani pohnúť. Pribehla k Lukášovi a spýtala sa ho:
,,Stalo sa niečo že tu stojíš?“ zvedavo pozerala.
Lukáš prykývol. ,,Nechcem aby sa ti niečo stalo.“ A usmial sa.
,,Keby že sa náhodou už neuvidíme tak...“ povedal, a chcel pobozkať Martinu priamo na pery.
„Musím ísť“ povedala a rýchlo sa odtiahla.
Keď sa vrátila na hotelovú izbu, mama a Michal ju už čakali , a vyzerali nervózne.
,,Čo sa deje?“ spýtala sa “nevediac“.
,,Musíme ti niečo povedať. Máš už dosť rokov a dúfame že to pochopíš, lebo máš právo vedieť to.“
,,Maťka“ povedal Michal ,,Nie som tvoj pravý otec. Staral som sa o teba pretože som tvoju matku miloval, a ešte ju aj milujem tak ako teba“
Martina sa rozplakala.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
petushiq18
27. 2.febuára 2012 19:14
pekné kedy bude pokračovanie?
Napíš svoj komentár