všade rozlieha sa ten dutý zvuk,
zvuk hodín
čakajúcich na príchod nového dňa.
V jej izbe však je hrobové ticho,
počuť len jej prerývaný ťažký dych.
Neznáma sedí na zemi,
a po tvári jej stekajú slzy.
Slzy bolesti?
Či slzy šťastia?
To nikto netuší,
dokonca ani ona sama.
Len tam tak tíško sedí,
Sama vo svojom svete.
Napospas vlastným myšlienkam.
Lúči sa so svetom klamstiev a intríg,
vstupuje späť do sveta hier, smiechu a šťastných koncov.
**************** ZABUDNUTÁ ******************
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár