Mladé dievča Ivana študovalo právo a ako vždy po škole chodievala do parku. Sadla si na lúku plnú kvetov. Krásne do nej zapadala. Jej tmavé, kučeravé vlasy sa jej vlnili okolo guľatej tváričky. Ako tak trhala kvietky, zbadala v tráve tieň. Zdvihla pohľad od kvetov. Neďaleko stál neznámy, no nádherný mladík. Usmieval sa na ňu. Podišiel bližšie. Jeho blankitovomodré oči sa jej zarezávali do tváre. Bola ako vo sne. Rozprávali sa celé hodiny, ako keby sa poznali už od malička. Netušila, čo má tento príťažlivý mladík v pláne. Po pár týždňoch chodenia ho pozvala k sebe do bytu , aspoň nebola sama. Bol k nej veľmi milý, pozorný až nežný. Nevedela mu odolať. Zasypával ju bozkami. Stalo sa to. Oddala sa mu celá. Prežívala krásne chvíle svojho života. Ráno sa zobudila s úsmevom na perách. Rozhliadla sa po izbe. Nebol tam. Byt bol prázdny. Zmrazilo ju. „Bolo to len chvíľkové?“ pýtala sa sama seba. „Fakt mu išlo len o toto?“ rozmýšľala. Nevedela sa striasť myšlienky že sa to skončilo. Rozplakala sa. Jej horúce slzy zmáčali podlahu na ktorej stála. Utrela si slzy a pomaly prekonávala svoj žiaľ. Pomaly zabúdala. Po dvoch týždňoch išla na preventívnu prehliadku k doktorovi ako obvykle. Čakala v čakárni na výsledky. Vo dverách sa objavil doktor, nie s veľmi veselým vzhľadom. Zbledla. Blížil sa k nej. „Azda som tehotná?“ pýtala sa v duchu. Nie to nemôže byť. Prezerala si svoju postavu, či sa niečo nezmenilo. Nevšimla si nič. Doktor sa pomaly blížil. Neľahko jej povedal, čo musel. Ivana sa roztriasla, rozplakala. Nevedela čo má robiť. Bola nakazená HIV. Vždy bola presvedčená, že ona nie. Nie, jej sa to nemôže stať. So vzlykotom a so slzami v očiach pretláčala slová von. „Prečo ja?“ vzlykala, „aspoň raz v tomto poondiatom živote nech mám šťastie“ vravela si. „aspoň raz nech sa slnko na mňa usmeje, nech mi povedia, že si robia srandu.“ Nestalo sa. „Ale kedy?“ pýtala sa ďalej. V tom pochopila. Náhla zmiznutie, vyhýbanie. Zrútil sa jej celý svet. Prestala sa vídať s ľuďmi. Kašľala na všetko vo svojom živote. Utiahla sa a pomaly so slzami v očiach umierala. Nezverila sa nikomu. Stratila priateľov, nik pri nej nestál. Pred sebou vždy videla obraz mladíka, ktorý jej zničil život. Život, ktorý si tak vážila. Nenávidela ho. Pomaly s jeho tvárou pred očami, vydychovala posledný vánok svojich pľúc. Stratila to najcennejšie na tomto svete – svoj život.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
