Len včera..

Len včera som sa zobudila na spev mojej mamky "Slniečko sa zobudilo, porozhadzovalo kosti" a dnes mi 5:30 zvoní nepríjemný budík z mobilného telefónu. Len včera som bola presvedčená o tom, že musím ráno rýchlo utekať sa vycikať, lebo záchod je už určite po celej noci hladný a dnes nadávam, ak sa zobudím o 5 minút skôr od budíka, len pretože musím na potrebu. Bolo to len včera, keď ma celú strapatú ocko pohladil po tvári a dal mi do rúk kakavko a pol chlebíka s maslom a syrom aby zo mňa vyrástla krásna slečna a dnes sa napchávam bagetami z bufetu a miesto kakavka ťahám v parku pred školou cigarety. Len včera som už o deviatej zvonila o ulicu nižšie s loptou v ruke a cvočkami vo vrecku, dnes som lenivá zodvihnúť telefonát.

Bolo to len včera, keď som sa skrývala pred vychovávateľkou v družine aby som si nemusela písať úlohy a dnes sa schovávam za výhovorky, prečo ich nemám. Prisahala by som, že to bolo len včera, keď som si robila garten party na deke uprostred chodby v paneláku s umelým ovocím a naozajstnými sladkosťami s ktorými som sa vždy veselo a schválne zababrala. Dnes si dám na raňajky nízkotučný jogurt a bonboniéru, ktorú dostanem na meniny položím do poličky medzi ostatné ako dekoráciu. Len včera som si dala cez oči ruky a cítila som sa neviditeľná, bolo to len včera, keď ma nové tenisky robili najrýchlejšou na celom svete.

Ešte stále mám tie každodenné modriny zo včera na kolenách, keď som si verila, že tú gumu určite preskočím, stále mám na ranách popretrhovaný skorocel, keď som dala gól a hrdinsky hodila šmýkačku na umelej tráve. Stále mám na rukách jazvy, keď som preliezala plot, za ktorým boli tie najlepšie jahody na celom svete. Len včera som skočila oblečená do rieky len pretože sa mi zdalo, že sa tam tá odhodená fialka utopí. Bolo to naozaj len včera, keď som si šetrila dve koruny na balón aby som si mohla spraviť flusátko. Bolo to včera, keď som si vstala na knihy, aby som mohla zapnúť telku. Len včera som sa cítila tak dospelo, keď som preskočila mláku bez rozbehu. Ešte včera som verila na splnené priania pri sfúknutí sviečok. Včera som bola presvedčená o tom, že kamene sú živé a ten zvuk ktorý vydávajú keď padnú na zem, je ich plač, pretože ich to bolí. Len včera som vyliezla na strom a pokúšala sa chytiť oblaky do rúk. Dnes viem, že to nie je možné.

Kde mám moje rukavice z vosku? Kde je túžba po hračkách za výkladom? Kde je môj bezstarostný úsmev? Moja skutočná radosť z kopčeku čokoládovej zmrzliny? Kde je moja odhodlanosť utekať hore kopcom, aby som sa mohla na sánkach zas spustiť nazad? Prisahala by som že len včera som snívala...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu