Žijeme v tomto chaotickom svete. Podriaďujeme sa trendom, spoločnosti. Narodili sme sa ako originál, ale to si už nikto neváži. Každý sa podriaďuje niekomu inému. Každý sa chce niekomu podobať. Byť ako niekto, o kom sme presvedčený, že je lepší ako my. Zapierame sami seba. Svoju originalitu. Nechceme byť sami, chceme niekde patriť. Kedysi sa chaos podriaďoval nám, dnes sa my podriaďujeme chaosu. Všetko sa stavia na hlavu. Z pozitívov sa stávajú negatíva, z ružových okluriarov sú zrazu čiernobiele. Len málokto vie byť sám sebou. Málokto si uvedomuje, že sú ľudia, ktorí nás majú radi pre to aký sme a nie preto, že sa snažíme pretvarovať, hrať, že sme niekto iný. Kedysi boli hercami len nadaný ľudia, dnes už každý niečo na niekoho hrá. Máme masky, ktoré nás neskutočne ťažia, ale nechceme sa ich vzdať, akoby sme boli závislí na klamstvách. Už len tváriť sa šťastne, keď by sme najradšej plakali, alebo sa niekde schovali, ako malé dieťa, je to všetko pretvárka, ktorá nám rozožiera vnútro. Kedysi, ešte ako malé deti, sme sa zo strachu skrývali doma pod perinu. Dnes sa schovávame sami pred sebou. Už len pohľad do zrkadla nám robí neskutočné problémy, lebo nie sme schopný pozerať sa na osobu, ktorá sa nám protiví. Neznesieme sami seba vo vlastnej koži. Vždy si myslíme, že život nám musí riadiť niekto iný a máme pocit, že nám bráni v šťastí. Ale jediný kto nám v tom bráni, sme my sami Svet sa neskladá len z veľkých vecí. A vôbec nie je čiernobiely. Život je taký, akým si ho urobíme my.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár