Vryli sa mi do pamäti
Ako obraz, ktorí sa mi premieta v mysli,
A práve preto neustále na Teba myslím.
Tie spomienky...
Keby môžem vrátiť čas,
Vrátim ho a zastavím...
Zastavím, aby tie okamihy
Mohli trvať večne.
Tie chvíle boli tak nekonečné
Nekonečne krásne, až by sa dali písať
O tom básne, ale ani
To by nemalo cenu,
Lebo pri spomienke na ne,
Mi dochádzajú slová.
No, možno nie si dokonalý,
Ale koho to trápi?
Možno nie si zdvorilý,
Ale aj to už vyšlo z módy.
A mne sa aj tak páčiš,
Presne taký aký si.
S chybami, či bez nich...
Vždy bolo niečo,
Čo spájalo nás.
A ja preto verím,
Že stretneme sa zas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár