...Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Mal nevyliečiteľnú chorobu. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal, videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nedíval sa po ničom inom, iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť? “ Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Odpovedal jej: „ Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke. „Chceš to zabaliť? “ dievča sa opýtalo s úsmevom. Áno, odpovedal chlapec.. A ona mu ho zabalila. Keď mu ho podala, rozlúčili sa, a on odišiel. Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu vždy jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von. Zazvonil telefón! ! ! Matka zdvihla : „Áno? “ , bola to ona, pýtala sa na neho, matka začala úplne zničená plakať a povedala: „Ty to nevieš? ... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: „Ahoj! ! ! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada... Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stálo to isté.......................... .......... Z toho vyplýva ponaučenie: Takýto je život ... nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš. Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro... Dievča sa

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzushiq  18. 6. 2009 14:48
A to si pisala ty?? alebo nevieš čítat?
 fotka
m@trixx  18. 6. 2009 14:56
1. Mam pocit, ze chyba koniec

2. Uz som to len TU cital asi 4krat

3. Nabuduce daj link, to sa s textami, ktore uz niekde su, na kulturnom webe robi...
 fotka
yeya  18. 6. 2009 17:23
ach, keby to aspoň skopírovala normálne...
Napíš svoj komentár