S Adamom sa fakt dobre kecá aj o normálnych veciach. Bavili sme sa o mojom častom sťahovaní a zatiaľ sme pripravovali deckám niečo pod zub. Ponúkla som sa totiž, že mu s tým pomôžem. „Muži sú síce v kuchyni sexy , ale koho chceš zaujať ?“ rozosmiali sme sa. „Ja som sa sťahoval len raz“ povedal trochu zamyslene. „Ahá , a s akého dôvodu ? Rodičia za prácou ?“ hádala som len tak na slepo s úsmevom . „Nie.“ „Hmmm, hneď som to tušila vyhnali vás z krajiny.“ Hádala som ďalej, lebo sa mi zdalo, že ho to trošku zaujalo. „Nie , ale si blízko“ pousmial sa. „Dobre, noo vzdávam sa , takže prečo ?“ Pozrel sa na mňa a vážne odpovedal. „Nie som svedok v utajení“. Vypúlila som naňho oči a on sa rozrehotal ! Tvárila som sa, že som urazená a začala som hmkať dupkať nohou. „Ale noo, to bol len vtip princezná.“ Irónia v jeho hlase sa mi zdala veľmi milá, preto som sa naňho usmiala „A teraz vážne dôvod tvojho sťahovania ?“ . „Mal som sestričku, ktorá mala 8 rokov.“ Pozrel sa do zeme. Mal , mala?! Chápem. „Povieš mi to inokedy, v obývačke musíš nakŕmiť hostí, aby ti nezomreli od hladu.“ usmiala som sa a zobrala som už 2 hotové tanieriky. „Dobre“ zobral zvyšné dve tanieriky „ a ďakujem za pomoc.“ Usmial sa. Stále bola pustená muzika a všetci tancovali. Položila som taniere na stôl a pridala som sa k Mony a riadne sme sa vybláznili. Keď sme si dali pauzu, išla som sa napiť a ochutnať svoj výtvor. Bolo to ozaj chutné a spomenula som si na predošlú tému a jeho sestričke. Jasné, že ma to zaujímalo, ale nechcela som do toho šprtať. Z myšlienok ma vytiahol Filip „Ahoj nováčik, nič s nami nepiješ, to by sa malo zmeniť.“ Podal mi pohár a zobrala som ho „Tak na čo si pripijeme ?“ snažila som sa spýtať milo. „V tvojom prípade na nových kamošov ?“ usmial sa a žmurkol. „Súhlasím“ povedala som s nadšenejším hlasom a štrngla som si s ním. Myšlienka, že mám nových kamošov ma rozveselila na toľko, že som si dala ešte jeden pohárik. „No konečne!“ „Nováčik, tak sa to robí.“ Podporovali moju hlúposť Filipa Tom. „Hej chalani, spomaľte, Táto baba nie je žiaden nováčik.“ Chytila ma za pás Mony. „Toto je Nika, takže vitaj v Bratislave zlatko!“ usmiala sa na mňa a poslala pusu to vzduchu. Chalani sa rozosmiali a povedali jednohlasne Vitaj ! Potom Adam vzal filipa a išli fajčiť, chcela som sa Mony poďakovať a povedať jej , že to bolo milé. No neskoro, išla so svojím chalanom hore a čudujem sa im veď bude 7 hodín. Obúvala som si tenisky, keď som stretla Filipa ako ide dnu. „Radšej si niečo na seba daj, vonku je zima.“ Pousmial sa a podal mi balík cigariet a zapaľovač. Nefajčím, ale zobrala som si to a vložila si to do vrecka bundy. Brrr mal pravdu zima je, ale je tu príjemne. Vzadu som uvidela Adama, rozhodla som sa ísť za ním. „Bú“ usmiala som sa naňho. „ÁÁ, zľakol som sa !“ hral ironické divadlo, ktoré ma v celku pobavilo. „Dáš si ?“ ponúkol ma cigaretou. Odmietla som „ Keď budem chcieť smrdieť ako popolník, dám ti vedieť. Spravila som grimasu. „ Ale nemáš moje číslo, takže bude problém.“ Tváril sa múdro a vytiahol mobil. Vytiahla som ho aj ja a nadiktovala som mu číslo. Prezvonil mi a ja som si ho tiež uložila. „Dobre, tak sa ti ozvem“ a šuchla som si mobil znovu do vrecka. „Budem pripravený“ tiež si dal mobil do vrecka. A zamával s cigaretovou škatuľkou v ruke. „Je naozaj chladný september“ a pozrela som sa naňho.Pozrel sa na mňa „ len škoda, že nie je sneh.“ „Nestraš! Sneh v septembri ?!“ „No a ? Bol by to zázrak.“ Povedal lajdáckym hlasom. „Zázrak ? Ty veriš na zázraky ?“ pousmiala som sa. „Doteraz som neveril, ale dostali sme nové dievča v druháku. Takže to je malý zázrak.“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
