Keď som prišla domov s tanečnej, hodila som tašku na zem pri posteli a úplné vyčerpaná som si ľahla na posteľ. Hoci neviem ako , ale zaspala som asi tak na polhodinku.
Keď som sa prebudila zistila som, že som sama doma. Išla som rovno do kúpelne osprchovať sa . V kúpeľni bolo príjemne chladno, zhodila som zo seba tričko a šortky, pustila som vodu. Vyzliekla som sa úplne do naha a pomaly som stúpila do sprchového kúta. Milujem, keď mi po celom tele stekajú kvapky vody. Bola som celá od peny ta som sa rýchlo opláchla. Vypla som vodu a stúpila som na huňatý koberček , natiahla som sa po uterák a obmotala som si ho okolo seba. V kuchyni som našla odkaz od rodičov : Ahoj, miláčik, ideme k tete Betke, Vrátime sa zajtra večer. Jedlo máš v chladničke a keby si niečo potrebovala Brnkni nám, alebo popros susedov ... ľúbime ťa TATO a MAMINA
V tom momente , keď som to dočítala, zazvonil zvonček. Až vtedy som si spomenula, že sme sa s Denisom dohodli , že sa budeme učiť dejepis. Rýchlo som si ľahla si na seba natiahla veci a utekala som dolu schodmi otvoriť mu. Otvorila som dvere príjemne sa usmial a povedal : Ahoj – od neho je to veľmi pekné slovo. Odzdravila som a snažila som sa tváriť znechutene. Šprtať sa naspamäť Deják som naozaj nechcela, ale čo už. Musím sa prekonať aspoň raz. A i tak nebudem sama bude tu Denis. S ním ide akosi všetko ľahšie ( bitka pri rieke Slana, Tatári idú, Moháčská katastrofa) tieto látky s ním sa premenia na riadnu zábavu. Začali sme dokonca hrať divadlo ako by sa to asi odohrávalo vo filme. Keď už sme boli naučený a ja som ako keby zázrakom vedela všetky roky dátumy mená..no proste všetko od A až po Z ľahli sme si na postel a začal mi rozprávať vtipy alebo zážitky, keď sme boli malí. Začali sme sa smiať až nás oboch boleli brušká . No zrazu nastalo ticho. Denis a ja sme ležali na chrbte a zízali sme na plafón. Jeho dlaň zľahka spočívala na mojej. Až teraz som si plne uvedomovala, že ma vlastne drží za ruku. Mám ho rada to som vedela, ale nevedela som o tom, že k nemu cítim niečo viac ako priateľstvo. Priznávam sa vedela, ale bála som sa, že ho stratím. Myslím, že sa mu páčim tiež, ale po toľkých rokov priateľstva bolo ťažké prejsť na nasledujúci stupeň. Boli sme ticho, trápne však ? No vtedy, keď som, si myslela že som stratená v mojej mysle, Denis povedal úplne ticho „Chcem byť s tebou“ Ako teľa som povedala to isté. Pokračoval tým istým tichým tónom „Neviem , čo robiť, moja myseľ mi hovorí jedno a srdce čosi iné. To boli tie najkrajšie slová, aké som kedy počula, obrátila som sa k nemu, po prvý raz po dlhom čase, pozrela sa do jeho krásnych zelených očí, ktoré tak krásne žiarili.Nazbierala som všetku odvahu, veľa jej však nebolo a povedala som trošku nesmelo : Poslúchni srdce, pretože to hovorí úprimne. Vtedy sa naklonil a prvý raz ma pobozkal. A s úsmevom na perách povedal „Teraz uvažujem srdcom a čo ty ?“ Objala som ho a vrátila som mu bozk. Keď sme sa bozkávali zabudla som, že sme boli niekedy priatelia,Preto som sa rozplakala.Prestal ma bozkávať A zrazu bol Denis opäť Denisom, mojím starým dobrým priateľom. Utišoval ma a rozosmieval. Nestratila som ho tým, ale naopak získala som chlapca, ktorého som už dávno ľúbila...Takže ak viem čo je to láska viem to vďaka tebe

 Blog
Komentuj
 fotka
patricino  20. 12. 2011 18:59
hh
Napíš svoj komentár