Celé leto som sa po skončení základnej školy, tešila na intrák, na život na strednej škole. Po príchode som tam ani nechcela byť, chcela som vypadnúť, bála som sa aké to bude. Posledný týždeň som stihla spoznať jedno dievča, sympaťáčka, na prvý pohľad namyslená (nezabudnem)! Dohodli sme sa, že budeme spolu bývať, no keď som zistila, že si neurčujeme my tak mi zmrzol úsmev. Na koniec som bola veľmi šťastná, lebo som si tam našla meno pri mojej novej spolužiačke, s ktorou som sa dohodla (dosť náhoda).

Prvé dva mesiace boli ťažké, nemohla som si zvyknúť na to, že som tam sama iba s novými ľudmi. Postupne sa mi všetko v hlave urovnalo a bolo všetko tak ako má. Bývali sme na izbe 3 a vždy ja som bola tá tretia a baby v pohode. Jedna sa aj tak časom odsťahovala od nás preč.

S Ivou sme sa vedeli aj hádať, väčšinou kvôli zbytočnostiam. Nastali ďalšie prázdniny, už bez nej, keď som si na ňu zvykla. Posunula ma tiež veľmi ďaleko. Patrí jej moja veľká vďaka! Uvedomila som si, že aj keď som ju v niektorých chvíľach skutočne nenávidela, nechcela by som ju vymeniť. Tento blog mal byť vlastne iba o nej a o tom ako mi pomohla a bla bla. Proste mi to moje teľa chýba! Neviem sa dočkať septembra a našich spoločných chvíľ, ktorých bude dúfam ešte veľa, veď nás čakajú ešte ďalšie 4 roky!

Merci beaucoup ma chérie!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár