V televízii vidím mnoho krásnych tvárí, krásnych tiel, zadkov, pŕs a tie chudé krásne nohy...Hneď mi prebleskne mysľou, ach, kiež by som tak mohla vyzerať aj ja. Pozriem sa do zrkadla a začnem porovnávať. Mala by som schudnúť! V priebehu týždňov a mesiacov sa opakuje porovnávanie a trávim čoraz viac času pred tou lesklou plochou, ktorá odráža moje skutočné JA! Až sa rozhodnem ! Musím schudnúť ! Prestanem skoro úplne jesť, odmietam pozvania do reštaurácie, vykydám výdatné obedy od mamky. Na váhe stojím každý deň, klesajúca váha akoby však bola stúpajúca a moja psychika je zaslepená. V zrkadle vidím odraz hnusnej tučnoty, brucho je stále veľké, pás nie je vôbec úzky, stále nevyzerám ako tá modelka, kráčajúca po móle, s dlhočiznými nohami, ktoré azda ani nikde nekončia! Je mi zo seba zle! Idem na záchod a vyvrátim aj to málo, čo som zjedla.
Až raz.. Ma pohltí čiernota. Zobudím sa v bielej páchnucej izbe, pípajúce stroje kontrolujú moje životné funkcie a som omotaná hadičkami, ktoré končia v mojich žilách.
Nechápem však, prečo som tu, veď mi nič nie je! Posnažím sa sadnúť si, ale som slabá a nevládzem. Po chvíli vojde chlap v bielom, iste doktor, a ošetrí ma.
Povie mi, že som sa vraj skamarátila so zákernou chorobou – anorexiou.
Prečo toľko dievčat podlieha tejto chorobe?
Aj preto, lebo médiá a film nám už od nepamäti (odkedy existujú a rozvinuli sa do masovej podoby) predostierajú prototypy ideálnych mužských a ženských tiel.
Vďaka tomu má drvivá väčšina dospievajúcich ľudí skreslené vnímanie svojho tela, čo vlastne vedie k zlému správaniu alebo teda k nezdravému – a to vrcholí v podobe chorôb a porúch príjmu potravy.
A to ako vnímame naše telo, v značnej miere ovplyvňuje aj to, ako sa cítime my sami. Vnímanie tela nám teda menia médiá – reklamy sú vlastne stavané tak, aby nám povedali, ako by naše telo malo vyzerať, aká je ideálna forma tela (stále chudšia a chudšia a u chlapcov svalnatejšia a svalnatejšia), ale nepovie to priamo slovami! Pôsobí tak na nás.
My, obyčajní ľudia, potom veríme, že to čo vidíme v TV je realita, a začneme tie krásne telá brať ako nejaký orientačný bod pre naše osobné porovnávanie. Myslíme si, že modelky a herci sú nejakými konštantami alebo normami, ktoré ukazujú skutočnosť, ale pritom sú len malou populačnou krajnosťou.
V TV vidíme iba konečný výsledok tvárí, tela a podobne. Nevidíme však za tým neskutočné množstvo skrášľovacích procedúr, či umelých zákrokov! A to nevravím ešte o retuši, ktorá sa používa skoro stále a všade. A my vidíme iba ten koniec, a neuvedomujeme si, že v skutočnosti to tak vôbec nie je, a nepôsobí to veľmi dobre na tú našu psychiku.
Mám pocit, že prirodzené, od boha súdené telo a tvár, prestáva existovať. Vznikajú iba masky tvárí, ktoré akoby práve zišli z pásovej výroby. Skladajú sa z najkrajších a sexy pier, očí, nosov – sú akýmsi puzzle dokonalých častí tela.
Časy, keď si ľudia cenili prirodzené telo a tvár nezmenenú make-upom a umelými mihalnicami sú asi nenávratne preč. V dnešnom svete ak nevyzeráš podľa „určitých kritérií“ – ak nebudeš trendy, nebudeš mať značkové oblečenie a hlavne nebudeš mať miery 90-60-90, si nič.
Je to smutné, je to tak. To je tá konzumná doba, ktorá konzumuje nás.
Ps: len taký dodatok, na tomto sa pomaly zakladá aj "Superstar" .. koľkokrát som tam počula vetu : spievaš dobre, ale nemáš výzor pred kameru .. ehm
anorexia je len jeden dôsledok... ďalším dôsledkom je utiahnutie sa izolovanie od ostatných aby nevideli aký/á som "strašný/á" ...a takto sa ničia ľudia ...každý sme taký aký sme a na každom je niečo krásne ...každému sa určite páčia chudé baby ale daj si otázku záleží na tom ako vyzerá?! aj ona má právo na to byť milovaná a chce to ..ako sa musí citiť?! nečudujme sa potom že 99% báb sa snaží podobať bábikám z holywoodu ktoré keby neprešli cez photoshop tak sa na ne nechceš pozerať tak ako na tú "tlstú, škaredú,.." aj na takom dievčati najdeš niečo krásne..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.