A – alkohol. Obyčajný hydroxyderivát, ktorý opantá myseľ a telo a človek niekedy urobí také veci, aké za normálnych okolností nie. Načo... I keď .. Na to! ...
B – banalita. Alebo i blbosť, maličkosť, hlúposť. Ktorá dokáže prevrátiť naruby celý svet. Svet myšlienok. Pre niekoho veľká vec, pre iného banalita.
C – city. Vnútorný zážitok, prežívanie vlastné iba Tebe, ak chceš, aj navonok prejavené správanie. Ťažko je ich skrývať v určitých situáciách, niekedy však všetko prezradia fyziologické zmeny, aj keď nechceme aaaa sme pdhalení :o ouch
D – dar. Je na každom, či si bude ceniť materiálny alebo len taký duševný dar, od niekoho milovaného. Kvety, peniaze, šperky, oblečenie (samozrejme značkové), kozmetika, elektronika a tak ďalej... Niekomu však stačí i malý úsmev, úprimnosť od toho druhého a jeho prítomnosť, a v konečnom dôsledku láska, ktorú dostáva od ľudí jemu blízkych... (Materiálne veci však potrebujeme tiež, no)
E – eufória. Myslím tým však ten povznášajúci pocit, pri prežívaní niečoho mimoriadne krásneho. Nemám na mysli drogy. Euforický pocit som zažívala málokedy.. No zmena je život a euforické vnútro, motýle a chvenie je v určitých najcennejších chvíľach tu
F – fantázia. Nevydržala by som žiť, keby mám vôkol seba iba tú krutú a fádnu, nechutnú realitu. Hocijako sa však pred ňou človek pokúša unikať, vždy si nájde nejakú škáročku, kadiaľ sa k nemu dostane. Preto často potrebujem rozptýlenie, či už je to bdelé snívanie (znamenie rýb sa tým veľmi vyznačuje), čítanie alebo podobné veci, kde je fantázie až až. Som vďačná knihám že sú.
G – genialita. Buď príde s narodením, ale dá sa jej aj naučiť. Človek s troškou potenciálu a troškou chcenia a možno ešte trošku toho a tamtoho. Nie je to zas tak jednoduché. Genialita je vo všetkých smeroch, spájajú ju vrcholné diela.
H – hlad. Môže to byť fyzický hlad, ale i hlad napríklad po vedomostiach (ano, aj to je vo mne niekedy) , hlad po láske ( sýta ), môžeme to brať všelijako metaforicky. Fyzický hlad sa vo mne tiež často ohlasuje, i keď nevyzerám že veľa zjem, ale zjem toho dosť . Pribrať by sa patril ...
CH – chlad. Predsa ma napadol, i keď ho nemám rada. Chlad, ktorý sa zakráda do ľudských duší, a aj tým, ktorých máme k srdcu najbližšie, potom či chceme, či nie, sa vzďaľujú. Tento chlad je horší, ako ten, čo nám oziaba prsty v zime.
I – iskrenie – pohľady na seba, iskra v očiach a vzájomné pochopenie. Toto všetko bez slov. Bez dychu. Jemný úsmev a vôkol elektrizujúca energia .
J – jazyk. Nástroj reči. Rozprávame ním, cítime chuť jedál. Ovládame ho, či už ten v ústach, alebo ten materinský. Ako sa vraví, čím viac jazykov ovládame, tým viac ľudí v nás sídli. Jazykom sa dokážu robiť zázračné veci ..
K – krásno. Čo to je? Výzor, farby, dokonalá symetria? Je to niečo, čo prežívame a vnímame my, ako krásne javy. Môže to byť pekné umelecké dielo, utešená žena či nádherný západ slnka. Môže to byť aj zjazvené telo, ktoré vyžaruje neuveriteľnú charizmu a ako sa vraví „vnútro“ je prekrásne. Krásno je subjektívne.
L – líbání. Čechizmus? Nevadí. Pera sa obtre o peru a telom prejdú zimomriavky. Čo malý dotyk, to veľká sila, až výbuch..
M – minulosť. To čo bolo, už nikdy nebude. Máta nás, povzbudzuje, pripomína, poučuje. Akú si spravíš budúcnosť, takú budeš mať minulosť. Koľko razy si neuvedomím, ako bolo dobre, až do tej chvíle, keď to všetko pominulo a naopak, aká som bola len hlúpa. Ale čo už, takí sme, som.
N – nenávisť. Opakom lásky. Ale tak, ako sú to protiklady, tak je hranica medzi nimi tenučká. Z času na čas nenávidíme, ani nevieme prečo. Nenávidíme, lebo až tak ľúbime. Bez nenávisti by však nebola láska. Podľa mňa.
O – obeta. Aztékovia verili, že ľudská obeta je čo bohovia chcú. Masové obety na dennom poriadku, deti zaživa sťahované z kože pre pár sĺz, vytrhnutie srdca z hrude a odseknutie hlavy, ktorá bola hodená dolu schodmi a následne napichnutá na vysoké žrde. Nechutnosti, zvrátenosti, a to iba kvôli „bohom“. Manipulovanie davom... Zbytočné krviprelievanie, ktoré spísalo dejiny.
P – potreba. Je ich mnoho, rôznych druhov a rôznych intenzít. Prvotné, ako dýchanie, alebo vlastné len človeku, ako spoločenské (mať kamarátov, peniaze, lásku..). Niekto má vysoké nároky, a potrebuje všetko, čo mu zíde na myseľ (a to aj dostane!), iný zas potrebuje iba to najhlavnejšie a osobne najvzácnejšie.
R – radosť. Oči sa mi rozžiaria, pootvorím ústa a usmejem sa od ucha k uchu. Srdce sa mi rýchlejšie rozbúcha (zase motýle v bruchu) a možno sa zatočí aj hlava. Radosť môže spôsobiť bárčo, najkrajšie radosti sú podľa mňa z úplných maličkostí. Také najvzácnejšie radosti.
S – strach. Ako bolo v jednom filme : strach je choroba. Vkradne sa do duše každého, koho stretne. Vyžeň ho zo svojho srdca ! Strach sa prejaví v očiach, rozšírené zreničky sú dôkazom, nechutný rozliezavý pocit v hrudníku (v duši), ovládne telo, stiahne ho do kúta. Som bezmocná.
T – tajomno. Vždy treba byť aspoň trošku tajomný. O to je bytosť zaujímavejšia pre iné. Poznáme ten pocit, že potrebujeme niečo odhaliť, na niekom, je až moc záhadný, prečo? Musím to vedieť! Tajomstvá sú všade vôkol nás, iba čakajú na odhalenie.
U – umenie. Jaskynné maľby, sošky, pyramídy, svätine, eposy a báje, divadlá, obrazy, sochy, piesne, diela, monumentálne stavby, neurčité tvary plné farieb, polepené výstrižky, ktoré tvoria iný obrazec ..... Mnohé množstvo. Vyjadrenie ľudstva od počiatku dejín.
V – vlastnosti. Vytvárajú charakter každého jednotlivca. Sme nimi výnimoční, a príznační, u niekoho jedna vlastnosť (alebo niekoľko) prevláda, a tým je odsúdený inými. Či na dobrú stranu alebo zlú, to je už otázne. Aj tak, všade je iné merítko na to, čo je zlé a čo je dobré.
Z – zrada. Tak tá bolí. Od blízkeho a ešte bližšieho, bolesť, ktorá sa usadí na duši. Ťažko sa odpúšťa. Ale život je aj o chybách, a odpúšťať treba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár