Titanic nikdy nepreplával žiaden oceán. Keď sa 15.4. 1912 o 2:20 hodine po zrážke s ľadovcom potopil, bol v prevádzke len 4 dni, 16 hodín, a 6 minút. Katastrofa je o to hroznejšia, že zbytočne zahynulo 1517 ľudí. Tak sa stal Severná Atlantik hrobom výtvoru ľudskej pýchy a elegancie.
Ako to teda bolo... Na začiatku 20. storočia vstúpila spoločnosť do nového veku, veku objavov a bohužiaľ aj vojen. Pred prvou svetovou vojnou donútila napätá situácia tisíce prostých ľudí k emigrácii do USA a Austrálie. Toto vyústilo k obnoveniu atraktivity námornej dopravy, predovšetkým osobnej. Vrcholom vtedajšej architektúry bola ohromná loď TITANIC.
Jej konštruktér vyhlásil, že Titanic je teoreticky nepotopiteľný. V nasledujúcich dňoch sa tento výrok objavil v britskej tlači, ale bez slovíčka teoreticky. Onedlho sa chýr o nepotopiteľnosti rozšíril všade. ´Titanic je nepotopiteľný a večný. Ani samotný boh by ho nepotopil´, tvrdilo sa a akoby vyššia moc chcela dokázať opak.
Nebudem však opisovať priebeh nalodenia, plavby a potopenia Titanicu, o tom iste viete veľa (mnohooskarový film predsa). Chcela by som vám však priblížiť niektoré legendy Titanicu.
´Buď statočná, nech sa stane čokoľvek, buď statočná´ , ´uvidíme sa neskôr!´ zvolal s optimistickým úsmevom pán na svoju ženu. ´To bude v poriadku dievčatko,´ hovoril 19 ročný mladík svojej ešte mladšej novomanželke, ktorú už nikdy neuvidel.
Asi najznámejší je prípad Isidora a Idy Straussovcov. Ida odmietla nastúpiť do záchranného člna bez svojho manžela. Všetci okolostojaci ho prehovárali, že už je vo vysokom veku a kľudne môže nastúpiť so svojou ženou. On však odmietol pod zámienkou, že na palube je ešte veľa žien a detí. Vyše 70-roční manželia nakoniec šli ruka v ruke na vrchnú palubu, kde strávili posledných 40 minút svojho života.
Rovnako dojímavá bola aj rozlúčka najbohatšieho muža na lodi, 47-ročného plukovníka v zálohe, so svojou 19-ročnou novomanželkou. Napriek tomu, že manželka bola v piatom mesiaci tehotenstva nedovolili jej manželovi nastúpiť spolu s ňou do záchranného člna. Dal jej bozk na rozlúčku a z potápajúcej sa lode zasalutoval. Nikdy nespoznal svojho syna. Jeho mŕtvolu neskôr vylovili.
Edit, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 100 rokov si spomínala na chvíľu lúčenia s otcom: ´môj ocko stál na naklonenej palube potápajúceho sa Titanicu, v jednej ruke držal brandy, v druhej cigaru. Usmieval sa a neustále sa na nás s mamičkou volal, že sa uvidíme v New Yorku.
Na palube Titanicu bol dokonca človek slovenského pôvodu, jeden z posledných žijúcich – Ján Navrátil (zomrel v roku 2000), ktorý bol v tom čase ešte len dvojročným dieťaťom. Jeho otec, krajčír zo Serede, sa po hádke s manželkou rozhodol odísť do Ameriky a na Titanic sa nalodil aj s dvoma synmi pod cudzím menom. Pri katastrofe sa mu deti podarilo dostať do jedného zo záchranných člnov, no sám sa utopil. Matka našla deti len náhodou vďaka fotografii v novinách.
Známe je aj gesto lodnej kapely. Osem muzikantov hralo svoj repertoár s prstami tuhnúcimi od zimy až do konca, pričom všetci zahynuli.
Toto boli posledné okamihy na Titanicu. Tragédia Titanicu bola predovšetkým tragédiou ľudí. Dodnes nám nadchýna, dodnes nás mrazí, stále nás dokáže rozplakať. Životy tých, čo prežili, už nikdy neboli také, ako pred tým. Titanic a osudy jeho pasažierov sa stali legendou a jednou z mnohých výstrah, ktorá žije dodnes. Dúfajme, že nezabudneme...
Malý dodatok: samozrejme, pomáhala som si istými zdrojmi informácií, o týchto pasažieroch a iných údajoch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cathiejess
18. 8.augusta 2010 13:48
Krasne napisané aj celkovo ..tie veci okolo Titanicu ma naozaj fascinuju .."Vyše 70-roční manželia nakoniec šli ruka v ruke na vrchnú palubu, kde strávili posledných 40 minút svojho života." behaju mi až zimomriavky po tele ked si to predstavym že mi ostava posledních 40.min ..proste perfektný blog
Napíš svoj komentár