Neviem čo ma to napadlo, začať písať takýto blog, ale dlho som už rozmýšľala nad niečím takýmto...
Totiž, začnem tým, že strašne veľa študentov si vyberá vysoké školy iba tak. Sú prinútení okolnosťami – maturitami a teda aj blížiacim sa koncom strednej školy. Nič ich poriadne nebaví, nezaujímajú sa o to, čo s nimi bude v budúcnosti, a či vôbec budú pracovať v takej oblasti, ktorá ich bude baviť.
Pretože povedzme si pravdu, naša generácia – Generácia Y – (musím rýchlo podotknúť, že samozrejme nie každý, výnimky však tvoria pravidlo – koniec koncov, som strašne rada, že tie výnimky existujú) vyrastá na internete, naše (vaše, niektoré, ale pomaly skoro všetky..) zadky sú prilepené na stoličke pred sociálnymi sieťami (alebo hrami?) a žijú si svoj virtuálny svet.
Lenže..
Ten skutočný svet je predsa za oknom, tam, kde vietor fúka a slnko svieti.
Nevravím, že je zlé, keď pred počítačom trávime nejaký ten čas, to vôbec (veď hádajte, kde som práve ja), ale tak celé hodiny, dni ??
Potom strácame svoje hobby, strácame kontakt face-to-face, degeneruje sa naša komunikácia.
Kde sú tie časy, keď sme boli schopní prejsť cez celé mesto, len aby sme zazvonili na zvonček kamarátovi a opýtali sa, či ide von. Vedeli sme počkať, kým sa oblečie, naje alebo dopíše ešte domácu úlohu. Jednoduché, ale naopak i zložité gesto. Ale ako nám technika zjednodušovala život, a robí to stále, myslím, že ho aj istým spôsobom skomplikovala.
Teraz, keď máme k dispozícii mobily, internet, niekedy sa mi zdá, že je oveľa ťažšie sa dohodnúť s niekým na von a keď idú viacerí, tak tobôž. Nikomu nevyhovuje čas, miesto nie je dosť blízko. Zázrak je ak sa to podarí všetkým načas a bez zbytočným polemík.
Nestrácajme realitu a žime naplno svoj život ! to je výzva
Na záver:
Vybrala som sa v tejto úvahe úplne iným smerom, ako som pôvodne chcela (a to o vysokých školách) , ale nevadí. Hádam sa mi to podarí nabudúce.
presne toto, ja som az chory zo snahy o setrenie casu - cakat na niekoho, trepat sa niekam pesi kvoli jednej veci, ktoru vybavim za 2 minuty, vsetko to absolvujem s velkou nevôľou, pritom pri PC zmarnim velmi vela casu neefektivne
ja riešim veci osobne a nie cez mobil. Ten je iba pomôcka, ale nie život. Ak tak zavolám mame a podobne či niečo netreba a to iba ak je v práci. Inak mobil veľmi nevyužívam Som síce stále pred PC (teda takmer) ale netrávim tu čas hrami a podobne. Snažím sa čas využívať efektívne. Nezakladám si na veciach, ktoré sa dajú riešiť rýchlo cez mobil, pretože osobne je to predsa len efektívnejšie.
Ja som si na sebe všimol len tu zmenu,že mi pomaly robí problém písať rukou(perom) ... vadí mi ked v škole musím niečo dlhšie písať,a pomaly aj zabudam ako sa ktore pismeno piše
Takýchto blogov je (nielen) na Birdze veľká kopa, ale napísala si to pekným spôsobom a podobenstvo s čakaním na kamaráta, ktorý dopíše domácu úlohu mi pripomenul moje malinké detstvo, takže máš zaručené plnopočetné hviezdičkové ohodnotenie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
presne toto, ja som az chory zo snahy o setrenie casu - cakat na niekoho, trepat sa niekam pesi kvoli jednej veci, ktoru vybavim za 2 minuty, vsetko to absolvujem s velkou nevôľou, pritom pri PC zmarnim velmi vela casu neefektivne