Fúkal studený vietor. Pritiahol si čierny kabát bližšie ku krku a pri pohľade na drobné nohy v čiernych pančuškách si olizol suché pery. Drobná postava mladej študentky vytvárala na zemi dlhý tieň. Prudký závan vetru prehrabol dlhé svetlohnedé vlasy a odhalil červené tangá doposiaľ ukryté pod čiernou sukničkou. Muž sa vzrušene ošil. V duchu nadával, že sú na ulici plnej ľudí. Vo vrecku pevne zovrel ľadovú rukoväť vyskakovacieho nožíka. Dievča zamierilo smerom k parku. K temnému neosvetlenému parku. Vybrať sa po tme prázdnym neosvetleným parkom by niekto nazval hlúposťou. On to nazýval požehnaním. Pre neho. Nepatrne zrýchlil krok. Zdalo sa, že malá brunetka si ho nevšimla.
„Buď ticho a nezabijem ťa,“ priložil jej čepeľ na pod bradu a rukou zamieril medzi stehná. Nevzpínala sa. Nebránila. Bolo to ľahké, možno až príliš. Nevzrušovalo ho, keď sa žena nebránila. Bez príčiny ju udrel do tváre. Nevydala ani hlások. Oči farby tekutej ocele sa naňho bez záujmu pozreli, akoby tam ani nebol. Znova ju udrel. Na bledom líci sa jej rysoval červenkavý odtlačok jeho dlane. Prudko ju chytil za vlasy a zaklonil jej hlavu tak, aby nevidel ten chladný pohľad. Narazil s ňou prudko do stromu. Ani sebou netrhla. Akoby sa hral s handrovou bábikou.
„Nepostaví sa ti, čo?“ po prvýkrát prehovorila.
Chladná bezvýrazná tvár nabrala krutý posmešný výraz.
„Drž hubu,“ rozpriahol sa na ďalší úder, ktorý ale nepadol.
„Si len impotentný chudák, ktorému sa nepostaví bez toho, aby si svoje komplexy vybíjal na svojich obetiach,“ vykrivila pery v úškrne a pevne držala jeho ruku pred sebou.
Nedokázal pochopiť, kde sa vzalo toľko sily v malom dievčati. Nemohla mať predsa viac ako pätnásť. Uvedomil si, že si prestáva cítiť ruku. Nožík mu spadol na zem.
„Si dobytok. A dobytok končí na jatkách.“
Zdalo sa, akoby sa šeď v jej očiach pohybovala. Akoby to bolo tekuté olovo. Otvorila naširoko ústa a z hrdla sa jej vydal zvuk, ktorý ešte nikdy nepočul. Zvuk nie nepodobný prskaniu pumy. Divoko sa zasmiala a skôr, ako si to stihol uvedomiť, ucítil prudkú bolesť na pravej strane krku. Cítil, ako sa mu z toho miesta rinie niečo teplé, ale bol príliš slabý na to, aby zistil, čo to bolo.
Mlsne prešla jazykom po perách a zlizla posledné zvyšky sladkej krvi. Utrápene sa pozrela na zakrvavenú blúzu.
„Mama zas bude lamentovať nad tým, že neviem jesť normálne,“ pomyslela si a s povzdychom sa vydala domov.
Napínavý príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
flleur
26. 9.sept. 2008 22:04
zvláštne...
Napíš svoj komentár