Je zvláštne, ako vie človek neustále prekvapovať. Myslíte si, že keď ho roky poznáte, dokážete odhadnúť jeho povahu. Veríte tej osobe, spoliehate na ňu, nedáte na ňu dopustiť, a keď to najmenej čakáte vrazí Vám nôž tak hlboko, že aj keď ho vytiahnete, rana sa už nikdy celkom nezahojí. A vy sa už nikdy nedokážete na daného človeka pozerať rovnako.

Priateľstvo, ktoré sa roky upevňovalo, začína chátrať. Citíte, že puto sa trhá a vy sa od danej osoby neustále vzďaľujete a vôbec Vám to neprekáža. Aj keď sa navonok tvárite, že sa nič nedeje, pocit zrady vo Vás síli a hnev rastie. Aj keď máte z toho zlý pocit, myšlienka na to, že by ste zradu oplatili rovnakou mincou Vám vyčarí na tvári uspokojivo krutý úsmev.
Nech ochutná ako bolí bolesť zo zrady. Viete, že aj vy si raz zaslúžite byť rovnako sebeckí ako bola ona. Nedbať na jej city, ako ona nedbala na Vaše a vziať si, čo chcete. Vziať si, čo miluje. Po čom ste vy túžili oveľa dávnejše, než sa jej vôbec snívalo. A ona to veľmi dobre vedela.

No niekde v hĺbke viete, že to nedokážete. Že morálny kódex je vo Vás príliš hlboko usadený, aby ste dokázali spôsobiť takú ranu človeku, ktorého ste ešte donedávna považovali na jedného z najlepších priateľov. Viete, že nedokážete byť taká sviňa...bohužiaľ.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
petika  16. 1. 2009 13:50
tak davam 5* kedze mi hovoris priamo z duse!! uplne, dokonale a do jedineho detailu..az mam pocit, ze je neskutocne
Napíš svoj komentár