Who am I to disagree?
Travel the world and the seven seas.
Everybody is looking for somethig.
Some of them want to use you.
Some of them want to be used by you.
Some of them want to abuse you.
Some of them want to be abused by you.
(Eurythmic alebo Marilyn Manson - Sweet Dreams)
Ešte v polospánku prehodil ruku cez druhú stranu postele. Bola prázdna. Rozospato otvoril oči. Aké veľké bolo jeho prekvapenie, keď si všimol, že jej oblečenie bolo preč. Vstal aj on a keď sa prebudil prúdom ľadovej vody, vydal sa ju hľadať.
„Nevidel si Kyru?“ spýtal sa jedného z priateľov.
„Nie. Od rána, nie,“ odpovedal.
S neblahým tušením vybehol von zo základne. Na blatistých, nezasnežených častiach zeme si všimol jej stopy. Šiel teda pozdĺž nich. Kráčal dlho. Stopy sa sem – tam strácali a opäť vynárali. Končili až na pôde cintorínu, inak zvaného aj Alpské mesto.
„Kyra!“ zakričal, ale odpoveďou mu bola len tichá ozvena.
„Regan,“ oslovil ho mladší dôstojník.
„Našli ste ju?“ obrátil sa k nemu s nádejou.
Muž pokrútil hlavou.
„Je preč už tri mesiace. Prepáč, že to hovorím, ale už je určite mŕtva.“
„Viac to nehovor,“ zasipel Regan a chytil ho prudko za uniformu a div ho nenadvihol zo zeme.
„Prepáč. Ale...nedokážem zniesť tú myšlienku,“ stiahol sa a zahľadel na podlahu. „Čo si mi chcel povedať?“
„Marlene. Prebrala sa,“ povedal muž s úsmevom.
„Aspoň jedna dobrá správa,“ slabo sa usmial a vydal sa za ňou.
„Ako sa cítiš?“ pohladil ju po studených rukách.
Marlene k nemu natočila hlavu a na perách jej preletel slabý úsmev.
„Skvele. Rovno do ďalšieho boja,“ žmurkla načervenalými očami.
Silene sa usmial.
„Čo sa stalo?“ zamračila sa.
„Prečo?“ zatváril sa nechápavo.
„Na tebe človek hneď pozná, keď ťa niečo trápi,“ skúmala ho pohľadom.
„Kyra zmizla.“
„Kedy?“
„Je to už pár mesiacov,“ povzdychol si. „Pravdepodobne ju už dostali.“
Marlene nereagovala. Rozostrela sa pred ňou scéna, ako ju jeden z nich nechal nažive. Nepamätala si podrobnosti, ale na niečo v jeho očiach nemohla zabudnúť. Nie, ona určite žije a bola si istá, že sa s ňou ešte stretnú. Nepozrela sa naňho. Mala mu povedať svoje podozrenie? Neveril by jej. Len ho stisla za ruku.
„Vráti sa.“
„Sú tu!“
„Útočia!“
„Štít sa vypol! Dostali sa dnu!“
V základni zavládol chaos. Náročný výcvik a roky disciplíny sa stratili, ako po zásahu bleskom. Eques zaútočili. Bolo ich mnoho. Jeho oddiel sa strácal muž po mužovi. Prekračoval zakrvavené telá svojich mŕtvych. Schoval sa za pancierové dvere a zamieril na Neho. Jeho prst sa pomaly približoval ku spúšti a skúsené oko sledovalo objekt. Stačilo len potiahnuť. Keď vtom sa niekto postavil pred Neho. Okolný svet pre neho prestal existovať. Vyhľadal pohľad hnedých očí dlhovlasej brunetky, pokojne stojacej uprostred boja a výstrelov. Mierila naňho, hoci nezdvihla zrak zo zeme a on tušil, že by neminula. Urobil krok dopredu. Nepočul výstrel. Nepočul zúfalý ženský výkrik. Videl len Marlenino telo padajúce na zem a cítil ostrú bolesť v predlaktí. Chvíľu mu trvalo, kým si vlastne uvedomil, čo sa stalo. Marlene ležala mŕtva na zemi. Guľka, ktorá mala patriť jemu, preletela skrz jej telo a jeho rukou. Sklonil sa k chladnúcemu telu ženy, ktorá ho nikdy neprestala milovať a napriek tomu, že vedel, že je mŕtva, snažil sa jej zúfalo nahmatať pulz. Márne. Nechápavo sa pozrel na Kyru. Dlhé vlasy jej zakrývali oči, a tak nevidel, čo sa v nich odohrávalo. V ruke držala ešte dymiacu zbraň. Zbraň, ktorá ho mala zabiť. Rozbehol sa ku nej. Vystrelila. Uhol sa. Vystrelila znova. A znova. Nemilosrdne ju zrazil k zemi. Vlasy sa jej rozprestreli po krvou zašpinenej zemi a jemu sa naskytol pohľad do jej očí. Do krvavo – žiariacich očí. Stŕpol. Nemohol spraviť jediný pohyb. Nehľadel viac do jej očí, ale do očí jednej z Eques.
„Kyra,“ vzdychol. „Prečo?“
Jednoducho ho prevalila na chrbát a vymenila si s ním pozíciu. Červený plameň jej očí vyhasol.
„Zúr. Krič. Nenáviď ma. Ale nepýtaj sa prečo,“ bolestivo vydýchla.
„Bola to všetko len stratégia? Plán, ako sa k nám dostať,“ visel na jej perách.
„Áno,“ odvetila chladne.
Regan zavrel oči. Nemohol tomu uveriť. Z posledných síl ju od seba odsotil a vytiahol zbraň, no ona mu ju až nepostrehnuteľne rýchlo vykopla. Skrčila sa a pokúsila sa mu podraziť nohy, no on sa pádu šikovne vyhol a zaútočil na ňu nožom. Chytila ho za zápästie a stlačila. Pod prudkou bolesťou zlámaných kostí, ktorá mu vystrelila z ruky do celého tela, klesol na kolená. Ucítil v tele studenú oceľ. S doširoka otvorenými očami sa pozrel do tých krásnych hnedých očí. Cítil v ústach sladkastú olovnatú chuť vlastnej krvi. Rozkašľal sa. Kyra trhla rukou a jeho vlastný nôž, ktorý mu nespočetnekrát zachránil život, z neho vytiahla. Sklonila sa tesne k nemu, tak, že ich jej vlasy obkolesili, ako jemný závoj a on ucítil vôňu ľalií.
„Verím, že tam, kam pôjdeš budú záhony bielych ľalií. A možno sa tam raz stretneme a ty mi odpustíš, lebo teraz to nedokážeš. Ale to sa nestane. Lebo raj nie je pre takých, ako som ja. Avšak vedz, že chvíle, ktoré sme spolu prežili, nebola hra či fraška. Milujem ťa,“ povedala tesne predtým než sa jeho oči zavreli. Už z mŕtvych očí vykĺzla jediná slza. Postavila sa a rozhliadla sa. Jediní živí boli jej vlastní.
Položila vázu s bielymi ľaliami na stôl vedľa kolísky s mesačným kojencom s tmavými očami, aké mal jeho otec. Nestarala sa o to, že Samael vie, že dieťa nie je jeho. Nestarala sa o to, že ho bude za jeho polovičný pôvod nenávidieť a že sa ho raz pokúsi zabiť, keď ona bude už prislabá, aby ho ochránila. No bola si istá aj tým, že Renaul pomstí svojho otca. Možno ju bude nenávidieť, možno jej odpustí, ale jedno bolo isté. Ak prežije, svet Jazdcov i preživších ľudí sa zmení. Viac či menej, ale zmení. K dobrému? Ktovie. Vybrala z kytice jednu ľaliu. Ľaliu, ktorú položí na hrob pod nevädnúcim orgovánom. Na hrob muža, ktorý ju naučil milovať. Na hrob muža, ktorý zmenil jej pohľad na svet.
A/N tak toto bol posledná a konečná časť, dúfam, že sa vám poviedka páčila.
Napínavý príbeh
2 komenty k blogu
1
ice_stovo
14. 11.novembra 2007 20:22
Samozrejme ze sa pacila. A spravila si fakt decentne ukoncenie. Fakt super, len tak dalej
2
hmmm tak som si prečítal poslednú, asi si sčítaná lebo píšeš dosť dobre
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Spomienky
- 2 Hovado: Zopár myšlienok
- 3 Hovado: Venované kajke
- 4 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 5 Hovado: Duša mačacia
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Hovado: Opäť som späť
- 3 Hovado: Spomienky
- 4 Protiuder22: Oheň
- 5 Hovado: Zopár myšlienok
- 6 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 7 Hovado: Venované kajke
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Hovado: Duša mačacia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 3 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Hovado: Opäť som späť
- 10 Hovado: Spomienky