Bola už takmer tma, keď som vchádzala do dverí nášho bytu. Mamina s bratom pozerali akýsi český film a celkom zaujatí mi nevenovali pozornosť. Presunula som sa do svojej útulnej izby a podišla k veľkej mosadznej klietke.Otvorila som ju. Nádherný albín s dumbo ušami a siamskou kresbou na nose a chvoste si vyložil svoje labky na okraj dvierok a uprene na mňa hľadel svojimi krvavočervenými očami. Ďalšie dva potkany zliezli zo svojich hamakov a prišli ma privítať.Nechala som klietku otvorenú a hodila sa na posteľ. Pohľad mi zastal na fascinujúcom plagáte Cliffa Burtona, s vyškerenou tvárou, ako sa snaží zahrať nejaké ťažké basové sólo.
Začula som jemné škrabanie, keď sa tri potkany snažili dostať ku mne na posteľ. Vzala som si čierneho potkana s kučeravou srsťou.Volá sa Google a je slepý, napriek tomu ho ľúbim rovnako ako ostatných.Snáď ešte väčšmi.Rozlial sa mi do lona a tešil sa, keď som ho nežne hladila medzi ušami. Aj albín Rúfus a potkan pieskovej farby menom Pivo sa ku mne pritúlili.
Pod oknom som počula tlmený smiech pojašených teenagerov. Vstala som, prehrabla si vlasy prstami a pobrala sa do kúpeľne, pritom ledva odliepala nohy od zeme. Prezliekla sa do bratovho starého obrovského trička na spanie a strčila potkany späť do klietky.Znova som zaliezla do postele a dlho pozorovala čierne obrysy bratovej zbierky plechovíc. V tieni noci vizerali ako taký veľký pivný múr.
Predo mnou, aj za mnou, všade okolo mňa je len biely priestor.Nevedno aká veľká je táto izba a ako som sa sem, sakra, dostala. Stojím sama, uprostred nekonečnej prázdnoty a zmätene sa obzerám okolo seba.Z diaľky sa zrazu ako rútici sa vlak, približoval krutý mužský smiech. Na bielej podlahe sa objavila malá čierna bodka, rýchlo zväčšujúca svoju veľkosť.Všimnem si, že je to tieň čohosi, čo sa rúti priamo na mňa.
Spamätám sa a rýchlo utekáám preč do nekonečna.Na zem dopadá jeden obrovský ružový slon a za ním ďalší a ďalší...a ja utekám a vyhýbam sa obrovským ružovým slonom.
Potknem sa o vlastné nohy a v tej chvíli ma dostane jeden obrovský ružový slon! Celou svojou váhou po mne dúpe a stláča mi vnútornosti.
, , Nemôžem dýchať! "-zalapala som po dychu a otvorila oči v kŕči. Nebezpečne blízko mojej hlavy sa skláňala veľká psia hlava a horúco dychčala.Prednými labami mi rámovala ramená a zadnými poskakovala po bruchu.
, , Zlez zo mňa ty beštia! "-zvrieskla som sa Jimiho a zhodila ho z postele. Celý bez seba, z môjho krutého správania zaskučal a odišiel trucovať ku dverám.
Čierna vyklápacia MOTOROLA s odtlačkami psích a potkaních zubov sa rozzvučala Metallicou.Trhlo ma.Za posledné dva mesiace som vstávala bezbudíkovo, kedy sa mi zachcelo, s výnimkou keď ma zobudilo psisko že chce ísť von.Zaťala som zuby a tackavo sa vytiahla z postele. To by bolo milé meškať hneď v prvý deň školy.
Zbehla som dolu schodmi a po veľkej dvojmesačnej pauze vykročila do školy svojou vlastnou trasou. Cesta pre normálnych študentov vedie stredom sídliska a stále je na nej príliš veľa ľudí pre dievča so sociálnou fóbiou.Zvolila som "prírodnú"trasu popri rieke a futbalovom ihrisku, kde môžem stretnúť možno tak psíčkarov alebo rovnakých zúfalcov ako som ja. Táto cesta bola ešte krajšia, keď tu nebolo to ihrisko.Už ani neviem čo tu bolo, pokým tu nebolo toto.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár