Asi každý pozná ten pocit, keď príde z diskotéky a premýšľa o tom čo bolo a nemalo byť. Nikdy sa to nemalo stať, a predsa sa to stalo. Je to zákon schválnosti? Nie. Je to len život.
Každý pozná ten pocit, keď chce plakať, no od zúfalstva to už nejde. Tak ako každý pozná pocit sklamania, pozná aj pocit šťastia. Šťastie je niečo viac ako peniaze. A šťastím sa treba riadiť. Ja si neviem šťastie získať ani ponechať. Uniká mi pomedzi prsty a vždy keď sa ho snažím chytiť, len rýchlejšie unikne.
Asi každý pozná ten pocit, keď 2 roky tají rodičom obrovské tajomstvo a behom pol hodiny o tom rodičom všetko povieš so slzami v očiach. A čo sa ťa spýtajú? Len či nechcem ísť na počítač. Povedala som áno. Teda nie. Tak áno. Alebo vieš čo, ser na to. Sú to chvíle, ktoré sú najkrajšie na svete. Človek si ani neuvedomuje, čo to rodičia sú. Teda na druhý deň prídu otázky typu: “Kto bol ten dotyčný?” “ Prečo si meškala?”
Každý pozná ten pocit, keď musí podplácať mladšieho súrodenca, len aby doma
nepovedal, že máš frajera, prípadne, že domov chodíš nad ránom.
Každý pozná ten pocit, keď líže najsladšie lízatko, a predsa má najhorkejšiu chuť. Chuť pomsty. Chuť nenávisti. Chuť bezradnosti.
Každý pozná tne pocit, keď má cestu vyhradenú, a predsa ide po blate. Po najhlbšom, do ktorého sa len zabáraš a už nikdy neuvidíš hladinu. Tam kde si začal, už proste neskončíš.
Každý pozná ten pocit, keď čaká na SMSku a po mesiaci žiadna nepríde. Chyba v syntaxe? Neodoslalo sa? Každý vie, aká je odpoveď. A nie je to chyba ani v orangeu, ani v t-mobilu, ba dokonca ani v O2.
Každý pozná ten pocit, keď má na stolíku skysnutý džús, ale nemá síl vyhodiť niečo, čo ho kedysi tak skvelo napĺňalo. Kedysi to bolo k úžitku, k prežitiu, no dnes to je zbytočnosť. Nik to nechce vyhodiť, ale patrí to len do koša.
Nikto ale nepozná pocit, keď človek človeku 25 krát odpustí, a predsa ho 26. Krát zradí. Nik nepozná ten pocit len ja a celý svet.
Nikto ale nepozná pocit, keď človek miluje najviac, ale zároveň aj najmenej. Nikto nepozná ten pocit, len ja a polovica sveta.
Nikto nepozná pocit, aké to je vidieť svoju kamarátku so svojím ex a najlepším priateľom. Nik len ja a celé moje mesto.
Nikto nevie ani to, že mu zase odpustím. Neviem kedy, ale viem že raz určite. Nik to nevie, len ja a vy.
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
je to krásne napísané..nemôžem tvrdiť, že úplne viem ako sa cítiš..ale aspoň z časti..
4
nič iné nepoviem ako BRAVISSIMO!!! obdivujem tvoj štý písania
Napíš svoj komentár
neviem mozno to je tym ze viem ako sa citis,vazne toto som necakala ...
to prejde .. casom .. musi.zacnes sa smiat zacnes dychat
su tu ludia co tu budu staaale pre teba
a aj ked ta to teraz preukrutne boli,jeden den sa zobudis a zistis,ze zijes uz niecim inym .. a nie v spomienkach na zasnezenu lavicku,nie v spolocnych chvilach smiechu (iba ka tych nasich )ale v niecom co budes zit kazdy den a pojde to hladko bez tvojho snazenia - vtedy to bude to prave