3 stretnutia a ďalšie prekvapenia

Rozhodla som sa, že do ďalšej časti zakomponujem tri príbehy, čiže tri stretnutia.

1. Čo som zistila pri bežnom rozhovore
Nasledujúce stretnutie sa konalo v miestnej krčme. Robo však tentokrát neprišiel sám. Doviezol ho kamarát, a ten so sebou priviezol aj frajerku (Robovu sestru) a jej kamošku. Obe baby boli na prvý pohľad milé a priateľské. Objednali sme si každý na čo mal chuť a Robo kúpil ešte jedny čipsy. Hneď sme sa dali do reči. Robova sestra si ako prvé všimla moje nechty.
- Máš pekné nechty. To sú umelé?
- Nie. Sú moje vlastné.
Toľko si ich obzerala, až som si myslela, že mi vykrúti ruku.
- Sú naozaj krásne..
Bavili sme sa o všetkom možnom. O škole, o mojej praxi. Baby boli zvedavé na všetko. Robova sestra duplom. Ako mladšia, chcela vedieť najviac.
Robo si objednal ďalší koňak s kofolou a mne samozrejme tiež. Ako sme tak pili a kecali, Robo začal rozprávať o niečom, čo ma síce prekvapilo, ale nie zastavilo pred pokračovaním nášho vzťahu. Začalo to tým, že sme museli ísť pred krčmu, aby si chlapci mohli zapáliť, keďže miestnosť, kde sme sedeli bola nefajčiarska. Keď sme sa vrátili dnu, a usadili sme sa... Robo začal.
- Krčma v ktorej nemôžem fajčiť. Chodia sem vôbec ľudia?
- Chodia.
- Keď som tu bol, fajčilo sa tu.
- Ty si sem chodil?
- Hrával som tu futbal. A chodil za ženou.
Za ženou. On bol ženatý.
- Ani som nesníval o tom, že sem zase budem chodiť.
- Vidíš to.
A potom prišlo ďalšie prekvapenie. Dúfala som, že posledné.
- V tejto krčme sú horšie podmienky ako v base.
Mal pravdu, avšak som ešte vtedy nevedela, že to má z vlastných skúseností.
- To boli časy. Robil som v kuchyni, a mal som tam svojich ľudí. Keď som niečo potreboval, mal som to. Chcel som cigarety, mal som ich. Len som musel pracovať.
A druhý krát keď som sedel na samotke... to bolo voľného času...
Nestíhala som počúvať, čo hovorí. Všimol si, že sa na neho pozerám, tak ma pohladil po kolene.
- Ty máš teda zážitky.
- Viki, ani si nevieš predstaviť. Chcela som sa ho spýtať, čo urobil, ale rozhodla som sa, že to spravím až keď budeme len mi dvaja. Nerozmýšľala som nad tým. Hovoril o tom tak, že mi to prišlo normálne. Viem, nebolo to normálne, vôbec nie. Bola to však minulosť a radšej som sa to dozvedela teraz a od neho ako neskôr od niekoho iného.

2. U neho doma
Ďalšie stretnutie bolo u neho doma. Keď som na neho čakala, ešte som netušila, že pôjdeme k nemu, ale keď sa ma spýtal, či mi to vyhovuje, povedal som,
- Jasné.
Keď sme prišli k nemu, ukázal mi kde má izbu a povedal, aby som na neho chvíľu počkala. V izbe bol aj jeho brat a moja kamoška.
- Ahojte.
- Ty čo tu robíš? spýtala sa ma.
- Prekvapená?
- Keď Robo povedal, že ťa prídeš, neverila som mu.
- Ale som tu. Pekný stromček.
- Ten som zdobila ja.
- Krásny.
- Na druhej strane je menej ozdôb ako na tejto. ozval sa jej priateľ.
- Ale nie, je pekný.
- Ďakujem.
Robo prišiel do izby.
- Čo riešite zase?
- Stromček.
- Jajaj.
Kamoška s priateľom išli niekam von a tak sme ostali v izbe len my dvaja.
- Som rád, že si súhlasila s tým, že budeme u nás.
- Pokiaľ prídem ešte dnes domov?
- Samozrejme, že áno. Ale ty by si tu nechcela ostať? spýtal sa a zvalil ma na posteľ.
- Čo stváraš?
- Ľúbim ťa.
Pobozkal ma. Ale nebol to obyčajný bozk. Bol to ten najdlhší a najkrajší bozk, aký som kedy od koho dostala. Hladil ma po chrbte a bozkával. Myslela som si ,že neprestane. Možno by ani neprestal, keby kamoška nezaklopala na dvere. Robo sa netváril nadšene, ale nakoniec rozhodol, že je čas vrátiť ma domov. Rozlúčila som sa s kamoškou a vyrazili sme na cestu. Dnešný večer bol skvelý. Naozaj úžasný.

3. Ako bolo na návšteve.

S Robom sme sa dohodli, že na ďalšie stretnutie prídem busom. Nemala som s tým žiadny problém. Prišiel ma čakať na zastávku.
- Pôjdeme k môjmu bratovi.
- Ok.
Chytil ma za ruku a išli sme. Ulička nebola dlhá, ale ich dom sa mi páčil. Brat býva spolu so svojou priateľkou a malou dcérkou.
- Ahojte u nás.
- Ahojte.
Malá sa hneď obzrela za Robom. Bolo mi jasné, že ho má rada. Obľúbený ujo. Zato keď som sedela na gauči vedľa neho, pozerala sa na mňa akoby žiarlila. Bola zlatučká.
Potom niekto navrhol, aby som si spravila s Robom spoločné fotky. Samozrejme, že som súhlasila.
Spravili sme si pár fotiek. Preposlali sme si ich a ďalej sme sa rozprávali.
O pár minút sa Robo opýtal brata, či by sme mohli ísť hore do spálne. Nemali s tým žiadny problém. Čo má ten chlapec za ľubom? Vedela som čo má asi v pláne, ale tu? Sme predsa na návšteve..
Ľahol si a ja som si automaticky ľahla vedľa neho. Začali sme sa bozkávať. Ani som sa nenazdala a mal dole nohavice. Áno, trochu ma to vydesilo, ale keď mi zosunul gate a začal ma hladkať, uvoľnila som sa. A ešte viac som sa uvoľnila, keď chcel odomňa aby som ho tiež hladkala. Ležal na mňe a bozkával ma. Bol úžasný. Nádherný.
- Chceš to?
Nevládala som ani povedať slovo.
- Ešte nie.
Robo rozhodol za mňa. Ale aj napriek tomu musel niečo robiť. Nakoniec to skončilo tak, že som si musela utierať brucho. A myslím, že ani deka na ktorej sme ležali neostala celkom čistá, ale stálo to za to. Nerozmýšlala som nad tým, ako sa rozhodol a prečo sa tak rozhodol. Vedela som, prečo to urobil. Vedel o mne, čo vedel, a preto ma nechcel do ničoho tlačiť. Nebolo to nič tajné. No v mojom veku nezvyčajné. Áno, bola som panna.






































































































































































.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu