Vonku bolo krásne nasnežené, takže to bol ten najlepší čas na prechádzku. Obliekla som sa a išla som ho čakať. Dohodli sme sa, že sa stretneme na zastávke. Začala som sa triasť. Nie, nebolo to od zimy. Pravdupovediac, skôr som sa bála. Bála som sa, že to nebude len prvý krát, čo sa stretneme, ale rovno aj posledný. Nevedela som, či je možné, aby nám to vydržalo. Ale potom akoby som chytila druhý dych.
Na zastávke zastalo auto a vystúpil z neho on. Ani vysoký ani nízky, usmieval sa.
- Ahoj, konečne sa vidíme. Si rada?
- Tešila som sa.
- Tak to mi je jasné. Nerozmyslela si si to?
- Nie. Prečo by som si to mala rozmyslieť?
- Aký máš zo mňa pocit?
- Ešte si len vystúpil z auta.
- Nemáme dnes veľa času, kamarát išiel len natankovať.
- Tak to je mi skvelé využitie času.
- Tak, čo som mal robiť. Chcel som ťa vidieť.
- Inak, naozaj sa ti páčili tie fotky na sociálnych stránkach?
- Nemali by sa?
- Na tej fotke na pokeci som mala trinásť...
- Vyzeráš na nej staršie.
- Neviem, či je to dobré alebo nie, ale ty si mal o sebe pravdu. Naozaj vyzeráš mladšie.
- A to je dobre či zle?
- Všetko je dobre tak ako je.
- To som rád.
- Máš peknú retiazku.
- Otoč sa.
- Prosím?
- Otoč sa.
- Čo máš za ľubom? Otočila som sa. Na krku mi pristála jeho retiazka. Bola zlatá.
- Ďakujem. Bola drahá?
- Doma mám drahšiu. A táto hrubšia by sa ti nehodila.
- Dám ti na ňu pozor.
- Je tvoja. A vyskúšaj si ešte toto. Podal mi prsteň. Bol to oceľový prsteň s otočným prstencom.
A hneď na prvý krát mi sedel. Aj keď iba na palci.
A potom ma chytil okolo pása a pobozkal ma.
Usmiala som sa.
- Na toto si čakala?
- Nie. Vlastne ani nie.
- Iste, že nie. Ach jaj!
- Čo je?
- Nič. Vlastne nič. Ideme sa prejsť?
- To je dobrý napád. Ale asi to nebude dlhá prechádzka, nechceme aby ťa tu kamarát nechal.
- Len mi nepovedz, že by ťa to nepotešilo.
- Tak aj áno. Ale neviem, kde by si spal. Myslím, že u nás by to nebolo možné.
- Čo blázniš? Neostal by som tu. Nie že by som nechcel, ale nemôžem. Je ti zima?
- Nie, nie je.
- Máš studenú ruku.
- Zohreješ mi ju?
- Strč si ju do vačku.
- Máš tam cigarety.
- Vadí ti to?
- Že fajčíš? Nie. Len je v tom vačku málo miesta.
- Stačilo povedať.
Prechádzka s ním bola úžasná. Bolo mi s ním super. Už mi nebolo ani zima a prestali sa mi triasť kolená. Rozprávali sme sa, viac o mne ako o ňom. Ale bola som si istá, že sa to zmení na ďalšom stretnutí.
- Mali by sme sa vrátiť, aby ma tu ten blázon naozaj nenechal. Mali sme ešte pár minút, kým sa Robov kamarát vráti. Chvíľu sme si ešte pokecali. Kamarát ho prišiel vyzdvihnúť akurát vo chvíli, keď sa ma chystal pobozkať na rozlúčku. Cez otvorené okno na aute som si všimla ako sa jeho kamarát usmial.
- Tak ahoj. Potom sa ozvem. Ale ešte sa určite stretneme.
- Budem rada. Ahoj.
Neviem, čo si o nás dvoch ten kamarát myslel, keď nás po pól hodine videl v objatí, ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Bola som si istá tým, že tento príbeh sa tak skoro neskončí.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
doyouhearme
3. 8.augusta 2015 09:59
yes, pokračovanie je viac super!
7
Prečítajte si ďalšiu časť... tam sa už bude niečo diať. A nasledujúcej časti pride to čo chcete...
Napíš svoj komentár