Dve čiarky

Začalo mi bývať čoraz horšie. Nevracala som síce často, ale to mohlo byť aj tým, že som skoro nič do seba nemohla dostať. Rozhodla som sa ísť na vyšetrenie, keďže u gynekologičky som nebola už dlhšie. Bola som napätá. Ani nie tak so stresu, ako s toho, čo mi povie priateľ na to ak by som bola tehotná. Mohol rátať s tým, že sa to skôr či neskôr stane, ale nebola som si istá tým, že rátal s tým, že rovno na prvý krát. S malou dušou som vošla do ordinácie. Doktorka si ma vypočula a sestrička mi vzala krv. Spravila mi aj sono a prehliadku, ale ešte nebolo nič vidieť. Bolo ešte skoro.
Keď som sa od doktorky vrátila späť na prax, napísala som sms Robovi.
Zavolal mi späť, spýtal sa ma ako mi je, a že sa ešte porozprávame, keď budeme spolu cez víkend. Potrebovala som ho pri sebe.
Víkend sa blížil k večeru a ja som sa chystala k priateľovi. Všetko by bolo v poriadku, keby sa mu podarilo zohnať mi odvoz. Ani ja som nikoho nenašla. Bol piatok. Všetci už mali plány. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem taxíkom.
Bolo to prvý krát, čo som išla k nemu domov bez jeho sprievodu. Nie že by som ho potrebovala... len som nevedela čo o mne povedal mame. Na oslave sme sa videli len chvíľu. A ani sme sa spolu nerozprávali. A ak sa to malo zmeniť, nech to bolo radšej teraz.
Jeho mamina bola v kuchyni. Pozdravila som sa, no ona bola ticho a išla do svojej izby. Nepozastavovala som sa nad tým, išla som rovno k Robovi. Ten už ležal na svojej posteli. Nespal. Čakal na mňa. Pobozkal ma. Celý týždeň som čakala na jeho bozky. Dotyky. Na to, kedy zopakuje neopakovateľné. Vedel to, on vedel, že mi to chýbalo. A ja som vedela, že aj on to chcel. Opäť a zas. Zas a znova. A ja som sa cítila neskutočne. Pod jeho telom, som cítila ako sa mu hýbe každý sval. Ako sa napína, keď do mňa vniká. Na začiatku jemne a potom čoraz silnejšie. Vedela som, že nech sa stane čokoľvek, budem ho milovať. Už len jeho.
Nasledujúce ráno bolo rovnako krásne ako noc. Zobúdzať sa pri niekoho tele, v objatí, bolo pre mňa nové. Ale aj to bol dôvod, prečo som bola nútená preskúmať každý kúsok jeho tela. Moja ruka zamierila na to jedinečné miesto. A Robo pokojne ležal. Teda až do chvíle, kedy som mu ho vzala do úst. Zavzdychal, ale bol úplne pokojný. A keď bolo po všetkom, povedal mi, že ma ľúbi, pobozkal ma, vstal s postele a zapálil si cigaretu. Ja som sa zatiaľ obliekala.
- Kedy ideš tej doktorke?
- V pondelok.
- Ešte nič nie je isté.
- Hodnota sa zvýšila. Nie o veľa ale predsa.
- A čo to znamená?
- Je tu možnosť, že som tehotná.
- Vie o tom tvoja mama?
- Ešte nie, ale musím jej to povedať.
- To je na tebe.
- Presne tak.
- Poobede mám tréning. Môžeš tu ostať, ak sa nebudeš nudiť. A išla by si domov až zajtra.
- Musím zavolať mame.
- Tak jej volaj.
Mamina mi zdvihla hneď. Odpoveď bola nie. Bola som smutná.
- Čo narobíš.
- Máš pravdu.Nič.
Robo mi teda vybavil odvoz.

V pondelok ma čakal ďalší odber krvi. Ako som predpokladala, hodnota znova stúpla.
Večer mi volal Robo. Práve vo chvíli, keď som naberala odvahu, povedať to mame. A presne to sa ma chcel Robo opýtať.
Napísala som mu, že som jej to ešte nepovedala, lebo to nie je také ľahké.
Keď sa mamka konečne usadila na posteli, sadla som si vedľa nej.
- Mami bola som u doktorky. Zvyšuje sa mi tehotenský hormón.
- Čo budete robiť?
- Rozhodne si to nechám.
- To je jasné. Nemohli ste ešte počkať?
- Robo o tom vie. Zatiaľ to nie je úplne isté. Ešte na sone nebolo nič vidieť.
- Kedy ideš na kontrolu?
- Štvrtok.
A ako som predpokladala hodnota bola znovu vyššia. Napísala som Robovi. Myslím, že už mal dosť mojich sms o zvyšujúcej sa hodnote, pretože ma poprosil, aby som si kúpila test. Bola som taká rozrušená, že som na to ani nepomyslela.
Hneď po praxi som išla do lekárne a vypýtala som si test. Keď som zbadala, koľko druhov existuje bola som ešte viac zmätená. Nakoniec som si vybrala a išla som na autobus. Napísala som priateľovi, že mu dám vedieť hneď ako bude jasný výsledok.
Hneď ako som prišla domov, išla som na wc. Spravila som si test ... čakanie na čiarky.... bolo to tých najdlhších päť minút v mojom živote. Ale dočkala som sa. A bolo to presne tak ako som od začiatku predpokladala. Dve čiarky. Dve malé ružové čiarky, ktoré hovorili o tom, že je to naozaj pravda. Som tehotná.
Zavolala som Robovi. Z jeho reakcie nebolo celkom jasné, či sa teší alebo nie. Pár dní pred tým som sa totiž dozvedela, že Robo už otcom je.
Má sedem ročného syna. Neprekážalo mi to, vlastne som bola rada, že už má skúsenosti.
A keď som zbadala malého na fotke, neubranila som sa tomu a musela som sa chytiť za bruško. Ako asi budeš vyzerať ty?

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu