Tie tri dni som nemyslela na nič iné iba na to ako budeme spolu. Všetci traja. Už som čakala len na to, kedy sa mi ozve, že je na ceste. Ten chlapík sa mu mal ozvať, čo síce urobil, ale iba preto, aby mu oznámil, že dnes to nestíha. Keď mi to Robo oznámil, nebola som sklamaná, ale aj tak som mala pochybnosti. Prečo keď sa s niekým na niečom dohodnem, nesplním to? Ten človek sa s Robom dohodol, že keď bude mať čas, tak sa mu ozve. Mali sme ešte nejakú nádej, že to vyjde.
Napísala som mu o čom som uvažovala. O tom ako sa na bývanie a bábätko teším. Ako som rada, že sme spolu, a ako ho milujem. Chcela som ho potešiť. Ale jeho správa znela divne. Nie kvôli mne. Trápilo ho niečo iné. Nie ja, ani bábo...
Tá správa znela : Láska, už neviem čo mám robiť, nič nie je ako má. Najradšej by som umrel. Musím však žiť kvôli tebe a bábätku.
Vydesil ma. Okamžite som sa ho spýtala, čo sa stalo. Odpisal, že je všetko na kkt.
Chcela som ho povzbudiť, že všetko bude v poriadku. Že som mu vďačná za to, že je so mnou, že som rada, za všetko, čo robí. Odpísal mi, že nerobí nič akurát stráca silu. Začala som sa o neho báť. Nie bez dôvodu.
Večer mi volal. Pil. Tým som si bola istá.
- Ahoj. Kedy budeme spolu? Spýtala som sa ho.
- Nikdy. Je koniec. Nechcem ťa, nie si pripravená na bábätko. Si mladá. Končím s tebou. Rozchod.
Nebolo to všetko, čo povedal, ale viac som mu nerozumela. Napísala som mu, že ma vydesil. Že nemôže tak uvažovať. Že všetko bude v poriadku. Že to zvládneme.
Zavolal mi ešte raz a povedal mi, že si mám dať malé vziať, alebo sa oň bude starať on. Ani jedna možnosť sa mi nepáčila. Medzi tými možnosťami sa nedalo vybrať.
Na druhý deň mi zavolal. Ako som sa vraj rozhodla. Malé si nechám. Povedal, že dobre. Porozprávali sme sa . Povedala som mu že bez neho to nezvládnem. Že ho budeme potrebovať. Povedal len dobre a že sa večer ozve. Všetko bolo v poriadku. Zase bol milý. A zdalo sa mi, že je unavený. Alebo by sa skôr dalo povedať že bol utrápený.
Čakalo ma ďalšie vyšetrenie u doktorky. Tešila som sa na to, čo mi povie. Všetko bolo v poriadku. A na najbližšej kontrole by už mal byť vidieť plod bábätka.
Napísala som aj Robovi. Zavolal mi. Mal dobrú náladu. Tešil sa. Večer sme si zavolali. Chýbal mi. A aj ja jemu. Povedal mi, že má čo riešiť ale mňa tým nechce zaťažovať.
Ani nemusel. Vedela som, že sa trápi pre to väzenie a že má pochybnosti. Ale nemohla som si zvyknúť na to, ako svoje problémy riešil.
Na Valentína sme nemohli byť spolu, tak som mu aspoň napísala sms. Mal byť dlhšie v robote, takže som nečakala, že sa mi hneď ozve. Zavolal mi až večer, že je unavený, ľúbi ma a že sa mi ozve zajtra.
Ozval sa, ale nebolo to nič príjemné. Hádka sa opakovala. Bola skoro podobná ako tá predtým. Až na to, že použil tvrdšie slová, ktoré boleli. Nechápala som ako môže také niečo povedať. Nezáleží mi na tebe. Radšej sa obesím. Celú noc som nemohla spať. Naozaj vie byť taký krutý, alebo z neho hovoril alkohol?
Druhé rano som sa dozvedela, že to nebol len alkohol. Pamätal si všetko. Vedel, čo mi povedal. A podľa všetkého to, čo povedal myslel vážne. Vraj si mám znova premyslieť, či to dieťa chcem. Vraj som ešte dieťa. Mladá. A mala by som sama vyrásť, kým budem mať vlastné bábo. Povedala som mu, že ja už nebudem nad ničím takým rozmýšľať. Nedokázala by som sa vzdať dieťaťa. Je to predsa živý tvor. Vraj sa mám začať správať a potom sa uvidí. Spýtala som sa ho, čo si pod tým pojmom predstavuje, ale on len povedal, že na to mám prísť sama. V ten deň sa mi už neozval.
Vlastne sa mi ozval až cez víkend. Volal ma k nemu. Rozmýšľala som nad tým. Či je to dobrý nápad. Po tých hádkach som nemohla spávať. Cítila som sa zle a mala som pocit, že to naozaj nezvladnem.
Nakoniec som však išla. Robo ma čakal na zastávke. Pobozkal ma, išli sme sa prejsť. Nešli sme k nemu. Ukázal mi, kde hráva futbal. A rozprával mi o tom ako hrajú. Potom sme si sadli na terasu pri krčme. Rozprávali sme sa o malom. A zrazu začal s tým, že by sme mohli vybrať mená pre drobca. Prekvapilo ma to. Súhlasila som. Robo pre chlapca vybral meno Timotej. A ja som rozmýšľala nad Vaneskou. Konečne sa Robo správal ako otec môjho bábätka. Pohladil mi bruško aj keď v ňom vlastne ešte nič nebolo. Plod sa len vyvíjal. Ale cítila som, že nech sa stane čokoľvek, Robo pri mne stáť bude. Aj keď, ako sa zdá, to s ním bude niekedy ťažké. Život nie je ľahký. A to že jeho čakala basa, mu tiež nepomahalo k lepšiemu životu. Každú chvíľu sme totiž čakali na rozhodnutie súdu.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
3
Kks. Ostavat s clovekom po tom co to hento narozpraval, tak vela stastia v zivote, budes ho potrebovat.
6
dávam 44 hviezdičiek, za každú nadávku, ktorú ti naložil, jednu (viem o všetkom)
8
@method boze ty mas odtial to timotej, a ja ze preco ma tak volas, ci to je nejake staroslovanske buditelske meno
12
Risko až tak veľa tých skaredych slov nebolo.... a o čom že to vieš?
13
Kristove rany...
Tajne dúfam, že si len užívaš pozornosť prostredníctvom bujnej fantázie, ktorá pod dojmom reality priťahuje komenty.
A inak mi hrozne pripomínaš jednu užívateľku, čo sem chodila pre x rokmi...
Tajne dúfam, že si len užívaš pozornosť prostredníctvom bujnej fantázie, ktorá pod dojmom reality priťahuje komenty.
A inak mi hrozne pripomínaš jednu užívateľku, čo sem chodila pre x rokmi...
Napíš svoj komentár
@trdelniiiq