Oslava

Po dlhom a namáhavom presviedčaní mojej mamy, aby ma pustila na oslavu, som sa konečne dočkala. Robova sestra oslavovala meniny a Roba čakala oslava 28 narodenín. Večer sa už blížil a ja som sa neskutočne tešila. Napísala som ešte Robovi, aby mi dal vedieť, kedy presnejšie prídu po mňa. Odpoveď nakoniec prišla. Žiaľ nie taká akú som čakala.
Písal mi s telefónu svojho brata. V sms mi písal, že si mám sadnúť, lebo mi chce povedať niečo čo mi ešte nedokáže povedať do očí. Vydesilo ma to. A moje zdesenie bolo na mieste. Písal mi totiž, že ho čaká basa. Pol roka. Vraj keby to vedel skôr, tak by si nezačal žiadny vzťah. Dal mi čas na rozmýšľanie.
Nemohla som tomu uveriť. Chcela som byť s ním, v dobrom aj v zlom. A tak som mu to aj napísala. O pár minút mi zavolal.
- Si si istá svojím rozhodnutím?
- Láska, ja ťa ľúbim. Nenechám ťa. O čo vlastne ide? Čo si spravil?
- Bolo to už dávnejšie. Požiadal som o odklad a teraz som dostal predvolanie.
- Ale príď pre mňa. Chcem byť s tebou. Ja to zvládnem. Pol roka...a budeme spolu. Už navždy.
- Zlato moje, ja nejdem na dovolenku, ja idem do väzenia.
- Ja si to uvedomujem, ale neviem si predstaviť, že by som nebola s tebou. Budeme si písať...
- Naozaj chceš prísť?
- Áno. Samozrejme, že áno.
- Prídem po teba.
Rozplakala som sa. Pred ním som nechcela, ale už som to nemohla vydržať. Trápilo ma to.
Pol roka. Naozaj by som to zvládla? Verila som si, ale nebola som si tým na sto percent istá.
Konečne pre mňa prišli. Robo už pil. Bolo to vidieť, ale ja som mu to nemala za zlé. Oslava sa konala u nich na dedine v krčme. Mali ju celú pre seba. A mali sme všetko, čo sme potrebovali. Fľaše, alko, nealko, guláš... .Robo ma usadil a varoval ma, že nebude mať na mňa veľa času, lebo sa bude musieť venovať aj druhým hosťom. Brala som to ako samozrejmosť. Napriek tomu sa mi zdalo, že sa mi venuje dostatočne. Vždy sa presvedčil, či mám plný pohár a či niečo nepotrebujem. Predstavil mi pár známych, kamarátov. Medzi hosťami bola aj jeho bývalá. Brala som to v pohode. Môžu sa kamarátiť, veď sa nerozišli v zlom.
Zdala sa mi akási smutná. A nebola som jediná. Všimol si to aj Robo. Išiel si k nej sadnúť. Sledovala som ich. Ale zasahovať som do toho nechcela. Zdalo sa mi, že ju trápi to, že vidí Roba s niekým iným. Robo sa s ňou rozprával. Čo som brala ešte celkom v pohode. No keď začali hrať, a Robo sa rozhodol vyzvať ju do tanca, začala som byť opatrnejšia. Keď sa mi už zdalo, že by sa mohol venovať aj mne, rozhodla som sa že pôjdem za nimi a poprosím ju o vrátenie môjho priateľa. Aj ja som si s ním chcela zatancovať.
Odsotila ma s tým, že im mám dať pokoj. Odtrhla som ich od seba, skoro som sa s ňou pobila, ale zachovala som si svoju česť a nechala som ju tak. Potom ju na chvíľu Robo zobral von. Nebála som sa, čo tam robia. Boli tam aj iní. Dozvedela by som sa to. A ona sama mi povedala, že sa len porozpravajú. Išla som si zatancovať s babami. To už tancoval aj Robo. Už nie so svojou bývalou. Tá sedela na stoličke, zobrala si veci a asi o pol hodiny jej už nebolo. Ani Robo si nevšimol, kedy odišla.
Konečne som si zatancovala aj s ním. Išlo mu to skvele, aj napriek alkoholu. Potom sa išiel posadiť k ostatným hosťom a mňa o tanec požiadal jeho brat. Zdá sa, že všetci v jeho rodine sú dobrí tanečníci. Na konci tanca mi dal jednu pusu na líce a poďakoval.
Oslava bola úžasná. No až na ten incident s B. Po oslave sme ešte ostali upravovať. Pár rozbitých pohárov. Sklo. Fľaše. Oslava. Čo viac k tomu dodať.
Zbalili sme pár fliaš, ktoré ostali plné a išli sme k nemu domov.
Všetko sme poukladali. Robo si sadol na stoličku, oprel si o mňa hlavu a zadriemal. Budili sme ho asi pol hodinu.
- Ty si tu?
- A kde by som mala byť? Budem tu predsa spať.
- Tam si choď ľahnúť do sestrinej izby. Ja idem preč.
- Kam chceš ísť?
- Choď si pekne ľahnúť.
- A ty poď tiež.
- Nejdem.
Nechala som ho tak. Nemalo zmysel sa s ním hádať, keď bol v takom stave. Pripitý, unavený... nervózny.
Nakoniec som predsa len išla do izby jeho sestry. Ale spať som nemohla. Neviem koľko bolo hodín, keď som z kuchyne počula jeho hlas. Obula som sa a išla som za ním.
- Ty ešte nespíš?
- Nie.
- Prečo.
- Čakala na teba. Povedala jeho sestra.
- Na čo?
- Zlato, poď si ľahnúť. Pôjdem pri teba.
Išiel. Už viac nenamietal. Ja som si urobila miesto pri stene a Robo si ľahol vedľa mňa. No o pár minút bolo už jedno kto kde ležal.
Začali sme sa bozkávať. Hladkal ma po chrbte. Aj ja jeho. Tie jeho svaly som cítila pod každým prstom. Vyzliekli sme sa. Vlastne on už bol vyzlečený. Hladil ma po celom tele. Nevynechal ani kúsok.
- Chceš to?
Nemusela som nič hovoriť. A keď do mňa vnikol, len som vzdychla. Bolo to neskutočné. Páčilo sa mi to. Akoby som sa zrazu ocitla v inom svete. A on to videl. Vedel, že sa mi to páči. Bol hlbšie a hlbšie. Obaja sme boli spotení a zadýchaní.
- Chceš to dnu?
- Áno.
- Naozaj?
- Áno.
Uvedomovala som si, do čoho idem. A som presvedčená o tom, že aj on vedel, čo robí. Cítila som to. Cítila som všetko.
Nakoniec ma objal a nahí, v tesnej blízkosti
sme zaspali. Bol to ten najkrajší večer. A ráno... o tom čo sme spolu robili som povedala len kamoške a jeho sestre. Aj oni vedeli že som panna, tak mali kopec otázok, na väčšinu z nich som odpovedala nie až na jednu.
- Naozaj si to chcelatak ako to bolo?
- Áno. Chcela.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu