Takto to začalo

Celý môj príbeh sa začal minulý rok presne 25. decembra 2014. Večer mi zavolala kamarátka s tým, že sa o mňa zaujíma brat jej priateľa. Poviem vám pravdu, prekvapilo ma to. Nie je na mne nič zvláštne. Čo ho na mne môže zaujímať. Ale tak, prečo nie. Rozhodla som sa, že teda mu dám telefónne číslo. Bol to risk, ale kamoške som verila, tak som to neriešila a jednoducho som povedala kamoške, že mu môže dať moje číslo. A tak sa aj stalo a asi o hodinu mi zazvonil telefón. Že by to už bol on? Vôbec som nevedela, čo mu mám povedať. Našťastie začal prvý.
- Ahoj, to som ja Robo. Barbie mi dala tvoje číslo, tak som si dovolil ti zavolať. Dúfam že neruším.
-Nie. Teda, nerušíš. Nečakala som že sa ozveš tak skoro. Máš milý hlas.
-Ďakujem. Aj ty znieš celkom dobre. Hovorila ti Barbie o tej chate?
-Hovorila, ale ešte neviem či pôjdem.
-Rozhodni sa. Chcela by si sa so mnou stretnúť?
-To by bolo fajn.
-Napíšem ti. Ok?
-Budem sa tešiť.

Pridal si ma do priateľov na fb, a aj keď sa mi to zdalo divné, dal si ma do vzťahu. Pomyslela som si, čo sa zbláznil? No neskôr som pochopila, že sa nezbláznil len on.
Napísal mi správu, že by chcel niekedy prísť. Samozrejme, že by som sa potešila. Každý deň od dňa kedy mi prvý krát zavolaľ, sme sa dohadovali, kedy príde. Ale keďže chodil do práce, akosi nám to nevychádzalo.
Ale tie jeho sms. Väčšinou sme si písali tak na večer. Začal ma volať mojko. Páčilo sa mi to. Bolo to milé. Písal mi, ako ho mrzí, že nestihol prísť, lebo už by ma chcel konečne vidieť naživo. Jasné, fotky nestačia. Vraj sa mu páčim. Ten chlapec sa teda nezdá! Videl len pár fotiek. A páčim sa mu. Keď mi napísal, že si nie je istý, či sa bude on páčiť mne, pousmiala som sa. Blázon. Veď aj ja som videla tvoje fotky. Verte mi, vyzeral super. Aj keď mne ani tak nezáleží na kráse ako na srdci. A to jeho vykazovali jasnú prítomnosť lásky. Cítila som, že mu na mne záleží. Veď mi to aj napísal.

Neskôr som sa pýtala maminy na tú chatu. Jasné že ma nepustila. Veď čo iné som mohla čakať. Ktorá mamka by pustila na chatu s neznámymi ľuďmi svoju jedinú dcéru?!
Veď ich ani riadne nepoznaš. Ale chcela som. Chcela som spoznať chlapca, ktorý mi daroval kúsok srdca bez toho, aby ma videl. Vedela som o ňom akurát to, že má 27 a pracuje na stavbách. Šikovný a pracovitý chlap. Čo viac môžem chcieť.
Keď som mu napísala, že nebudem môcť ísť, lebo ma doma nepustili, mrzelo ho to. Ale sľúbil mi, že o neho neprídem. Bol anjel. Zaľúbili sme sa do seba. K prívlastku mojko pribudla láska a ja som mala problém sa na niečo sústrediť. V tej dobe som praxovala na UPSVaRe. Bolo dosť ťažké sa sústrediť na prácu, keď som myslela na neho. Ale zvládla som to. A zvykla som si na to, že musím myslieť na viac vecí naraz. Myslela som hlavne na to, kedy budeme konečne spolu. A ten deň prišiel...

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu