Spomeň si..
Spomeň si na ten deň, keď sme sa prvý krát stretli.
..išli sme na to príliš rýchlo.
? Príliš rýchlo?! Neblázni..
Keď sa nám prvý krát stretli pohľady, tak už sme boli svoji!
* "Čaute chalani, nemáte nejaké filmy?" (..už sa varil čaj.)
- Vyber si, aký chceš?
* (samé horory, bojím sa pozerať také filmy.., ale aj tak!) "Ukáž tento film (horor)."
- Zhasnem, bude zábava.
*(..srandičky, srandičky, keď ja sa tu môžem posrať od strachu)
Všetci štyria sme si ľahli na dve spojené postele.
ona JA ON on
(..film pustení, čaj hotový, však čoby sme sa neprikryli..)
..pozeráme..
(bu sem bu bu tam , od strachu mi aj obočie stalo /paranoje/)
On to pocítil..
Očkom uhýbal k mojej vydesenej tvári.
..pociťujem teplo, dotyk cudzej ruky, JEHO ruky. (ČOŽE?! Čo ten pako chce?! /kebyže už sa na niekoho z tých dvoch vrhnem, on by to isto nebol/ ..)
Naraz scéna hodna infarktu, objal ma, zovrel ma v jeho náruči.. (Ach!)
..na chodbe buchot, krik.. "Zas ta píča (vychovávateľka) chodí!" Prizvukoval ten druhý.
Ani neviem ako sme rýchlo ten čaj vypili a vypadli z tej izby.
..prišli sme na izbu, svoju izbu, ja a ona.. Išli sme spať ako obvykle. (ona zaspala niečo pred jedenástou, ja krátko po nej.)
O necelú hodinu sa prebudím na to, že dvere na našej bunke sa otvorili (veď to sú baby z vedľajšej izby), heeeeej?! niekto pohol kľučkou na našej izbe smerom dolu (už mi z pod periny trčali iba oči, v hlave mi behali všetky tie príbehy a ukážky z filmov o duchoch a iných bytostiach, v duchu som odriekavala Otče Náš)..
Dvere sa otvorili.
Niekto v nich! (Kriste..)
Kto? Kto?
ON!!
Ani som sa nestihla spamätať a už mi naznačoval, že sa mu mám posunúť.
Ľahol si ku mne, zahľadel do oči, pohladil tvár a dal mi boštek na čelo so slovami "Dnes Ťa budem strážiť." .
..chcem pokračovať, nemôžem. Možno zajtra. /bolí to/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.