*
Roky bežia ako voda v Toryse.
*
Dnes som ťa videl naposledy. Kľudného, vyrovnaného, so strnulým výrazom, s výrazom odhodlania, ako keď sa niekto vyberie niekam ďaleko. Veru. Ty si sa vybral niekam, kde to my ešte nepoznáme.
*
Oci, možno už je neskoro na to, aby som ti povedal, že je mi ľúto tých rokov, ktoré sme sa nevideli. Ako sa slová nevedeli premeniť na činy. Možno to malo byť ponaučenie.
A ozaj...
*
Buď šťastným.
*
Nechce sa mi veriť, že všetko to je už len minulosť. Tie výlety v prírode a pubertálne šialenstvá, ktoré si prežíval s nami. Smial si sa. Ten smiech mi znie doteraz v ušiach, ako ozvena spokojných dní. Oci, prepáč. Prepáč mi, lenivosť, nadutosť... Prepáč, že tvoje slová v telfóne mi zneli ako reči niekoho vzdialeného. Bol si bližší ako ktokoľvek iný, kto ma držal práve za ruku. Ťažko sa to priznáva.
*
Kosili sme sad. Všetky stromy boli v plnom kvete, vzduch vonial peľom, trávou a slivovicou. Vtedy mi vôňa slivovice nevravela nič, dneska viem, že ty a dedo ste spolu milovali tie okamihy.
V korunách rozkvitnutých čerešní znel orchester operencov a pravidelné švihy kôs v orosenej tráve tvorili symfoniu akú ešte nikto nikdy nezložil. V chládku sa našiel čas na slaninku, na slivovičku aj na nejaký neslušný vtip.
*
V lese bývalo veľa húb. Ty si vedel presne miesto, kde rástali "baranie hlavy". Nasledovali sme ťa.
"Ešte trocha rovno a sme tam", vravel si.
"A tu trocha daľava pozdĺž potoka...", vravel si.
"Prosím Vás, kde to sme?", pýtal si sa ľudí na ceste, čo sa zrazu zjavila pred nami.
*
Učil si ma spoznávať prírodu. Motýle, hmyz, rastliny, milovať každý strom, každé zviera. Oci, to je to najvzácnejšie čo si mi zanechal. Ďakujem!
*
Neraz si si nalial do pohára vínko. Stačil pohár od kyslých uhoriek, alebo od horčice, nemusel si mať poháre na stopkách. A potom si rozprával. Krásne príbehy mladosti. Nerozvážnosti, tvojho dospievania, tvojich problémov a prvých lások a nám - skoro pubertiakom, sa to zdalo byť lepšie ako rozprávky na dobrú noc.
*
Oci, sľubujem, že ti venujem ešte pár odstavcov, ale dnes už nemám na to síl.
*
Oci, nech je ti zem ľahká.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
2
nahodne som si precitala tvoj prispevok... je mi to luto co sa stalo aj ked ta nepoznam...
prajem vela sil do zivota...
prajem vela sil do zivota...
3
skoro taký istý tieň padol na mňa pred mesiacom a viem, že sa na to nedá povedať nič
6
Strašne ma to mrzí .. viem aká je to bolesť mňa ešte stále neopustila a budú to dva roky, prajem veľa síl! hlavne sa neopúšťaj.
9
vieš neskutočne vyjadriť to čo cítiš a čo sa v tebe odohráva aj keď viem, že to zďaleka nie je všetko.
a ja milujem ako píšeš a ako sa tam vždy viem nájsť.
a ja milujem ako píšeš a ako sa tam vždy viem nájsť.
Napíš svoj komentár
ach, Stanko, aká škoda, že na tvoj blog narazím práve v takejto chvíli.