Boli sme len obyčajný spolužiaci. Jeden o druhom sme pomaly nevedeli. Nepripadal mi ničím výnimočný ani zvláštny a pravdu povediac, akosi som si ho nevšímala ani po fyzickej stránke. Všetko sa však zmenilo keď nás na dejepise posadili k sebe.
Zistila som, že si celkom rozumieme, presmiali sme sa aj celú hodinu. Ako to už býva, začali sme si písať a po pol roku písania prišli aj prve stretnutia. Pomaly som zisťovala, že sa mi páči, hoci nie je najkrajší, že mám rada jeho humor, aj keď je občas trápny, a že mi je s ním dobre.
Pokračovalo to klasicky, rande, pusa, stretávky prvé ľúbim ťa. Všetko bolo tak krásne, ako to na začiatkoch býva. No bol to môj prvý vzťah a väčšinou sa na takých učí. Robila som chybu za chybou a prestala som si vážiť to čo som mala. Tlačila som na neho čo raz viac a viac a bolo to pre nás oboch dosť náročné. Naivne som si myslela, že naša láska to vydrží. Veď nakoniec, boli dni veľmi krásne. Každý nový mesiac sme sa tešili, že sme vydržali spolu. No šťastie nikdy netrvá večne. Prestávali sme sa stretávať kvôli hádkam a on už nemal chuť byť so mnou ani naživo.
Jedného večera som mu napísala sms, že sa trápim a nakoniec sme sa kvôli tejto sms aj rozišli. Bol to hrozný pocit. Dať koniec niekomu, koho tak veľmi milujete. Myslela som, že prejde čas a potom sa k sebe vrátime, že sa neprestaneme tak ľúbiť. Ale opak bol pravdou. Ja som si uvedomila, čo za sprostosti som vyvádzala, že by som už veľa veci spravila ináč, no z jeho strany sa toho zmenilo veľa. A ja ho aj chápem . Viem, čo so urobila a že som mu tým veľmi ublížila. Veril v našu lásku a ja som to skončila... jedným slovom ...

Keď tak nad tým uvažujem, možno by som to už neurobila. A boli by sme teraz šťastní. Ale potom by som si neuvedomila, ako veľmi by som si ho teraz vážila keby bol so mnou a ako veľmi by som mu lásku dávala najavo. Neuvedomila by som si tie chyby, ktoré som urobila...

Mám veľa kráť chuť ho objať alebo pobozkať. On to vie, lebo keď sme boli von (ten raz za mesiac) tak som ho aj objala , a dosť mu to vadí. Snažím sa ovládať, ale niekedy to je ťažké. Keď dýcham jeho vôňu , čo sa mi tak páči a keď sa na neho pozerám. Možno tak vyzerám ako kua alebo čo... A možno si myslíte, že mi preskočilo... Možno si to isté myslí aj on. Neviem. Viem iba, že mi je to strašne ľúto.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
cocca-colla  12. 11. 2009 19:51
Neuvažuj čo mohlo byť keby si to..a to..a to...



Prvá láska je prvá láska, na tú sa nezabúda. V istom zmysle si sa ponaučila, teraz ťa to mrzí, čo chápem. Je to prirodzené, ale chce to čas.



Zíde z očí, zíde z mysle...
 fotka
rado93  9. 12. 2009 23:00
jaka mudra ...
Napíš svoj komentár