Ako mi všetko prerástlo cez hlavu a rastie to ďalej až do neba

Veriac v ťažkú pretvárku na tomto svete som sa prihlásila na najpoužívanejšiu sociálnu sieť na celej planéte. Samozrejme, nič dobrého som tam nečakala, pretože nič dobrého tam na mňa ani nestriehlo. Tiež neviem, na čo som si obnovovala nick.

- Kedy sa ide von, keď sa pôjde von?, napísala som hneď na začiatok celkom dobrej kamarátke, ktorá má síce 15 a niekedy, pomerne často, sa tak aj správa ale povahy sa nám zblížili na pár centimetrov, tak sme nechali osud osudom a stali sme sa dobré priateľky. Mimochodom je dosť citlivá a empatická a niekedy mi to na nej lezie na nervy, ale mám to rada. Mám rada, keď ma chápe aj s mojimi komplexami a problémami so svetom. Ona mi je naopak vďačná za moju úprimnosť a súdržnosť k jej povahe, nie je totiž celkom k vydržaniu. Ale vzhľadom na moju týždňovú absenciu v jej živote sa to cez plný víkend vydržať dá a obľúbila som si ju. Moja milá zlatá D.Ž. inak Kvak.

„Čo si si dneska urobila do školy?“ ach, moja mama. Ako ja nenávidím, keď som sama doma, lebo sestra sa doslova odprace k frajerovi, a ona mi všetko vyčíta. Všetko, čo spáchame my dve, so sestrou! Hotová Sodoma Gomora. „Nakreslila som si nohy,“ poviem otrávene a pozriem sa na obrazovku. D. píše. A ešte neznášam vypočúvanie, o taký záujem o moje štúdium alebo celkovo život nestojím. Vďaka.
„Nemôžem ti to ukázať, lebo som to zgumovala, nepáčilo sa mi to,“ trošku klamem. Keď jej poviem, že som si dnes nič neurobila, to by bol kolotoč.
„Čo po tebe nie je vidno, to si vlastne neurobila,“ povedala mierne víťazoslávnym tónom a ja som to predýchavala, aby som si nepustila ústa na špacír (ďalší známy výrok, mám v tom asi úchylku, no čo som čudná).

Vrátila som sa k počítaču.
- R. sa nechce a K. je zmorený, ja som sa pohnevala s mamou, napísala D. a ja som to už nevydržala.
- Doriti, no dobre, odpísala som už so slzami na krajíčku a hneď som sa odhlásila.

No skvelé, nielen mi mamina lezie do voľného času, ešte si ho aj nemôžem spestriť s kamarátmi.
Sadla som si do izby ku stole, aj som chcela pre efekt tresnúť dverami ale nevyšlo by mi to, zas by boli vypočúvačky, čo sa mi stalo a prečo zase, preboha, revem.
No mám to ja kamarátov, lemry! Pol storočia čakám, kým konečne môžem ísť von a to len na povolené 2 hodiny (ako za starých čias) a aj to sa nikomu nechce. Hlavne, že sa včera všetci veselo opíjali, keď ja som sedela doma a liečila som si, no nielen dušu ale aj zdravie. No skvelé. Slzy hnevu sa mi liali po lícach a ja som sa snažila nepripustiť si porážku od pretvárky a klamstva ľudí.
Tak som si začala uvedomovať, že skutoční kamaráti tiež nemusia byť dokonalí ale skutočnosť, že ma fakt majú radi smiley: tiež nie je potvrdená.

Aj tak sa neľutujem, lebo mám dve skutočné kamarátky, ktorým sem-tam môžem veriť aj keď jedna má poruchu sústredenosti pri skupine ľudí a druhá sa príliš spolieha na svoje znamenie a tvrdí, že ona za to nemôže a nevydrží bez chlapa viac než mesiac a vlastne mám aj tretiu, ale tá má viac starostí so svojím životom, tak ju neotravujem ja svojím. A mala som aj sestru za najlepšiu fakt že najlepšiu, všetko som jej mohla povedať, ale zmenila sa, alebo ja? Jednoducho už nikomu nič nehovorím, načo aj. Ľudia majú dosť problémov aj bez mojich zážitkov.

Toto je totálny brak, ale je to z môjho mizerného života preto to uverejním
A tajne dúfam, že to nie je nezaujaté

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu