Celý život sa budem učiť a to je iba dobré pre moje duševné zdravie. Je toho mnoho, čo neviem a ako veľmi zaostávam za rovesníkmi, ale nerobím si ťažkú hlavu. V prvom rade sa snažím to meniť a zlepšujem sa, rýchlejšie, poriadnejšie, viac a nové veci. Teraz je azda najlepší a najťažší čas môjho života, keď sa venujem sebe a rozvoju svojho vedomia a nadobúdam skúsenosti.

Bývali časy, keď som nič nespravil, a preto mám pochopenie pre lenivých niktošov, ale pokiaľ má človek na to, prečo by to mal zanedbávať. Možno ma naplnila motivácia za niečím viac z toho neustáleho depresívneho prostredia a nedostal som sa do ideálu, len je to proste lepšie, lebo som si zhodnotil situáciu a jednoducho nepotrebujem riskovať ísť za viac a ľahším, čo môže v konečnom dôsledku znamenať, že stratím, čo som dlho nadobúdal.

Mám len jednu šancu na to ukázať určitým ľuďom, čo vo mne dobré je, hoci nie vždy sa viem sústrediť a robiť len najlepšie. Z krátkodobého hľadiska skôr dávajú na prvé dojmy, čo je celkom proti mne, keďže ja som prežíval zlé obdobie a tak si ma zaškatuľkovali ako nervózneho a nesebavedomého, no pomery sa zmenili a konečne mám v hlave zrovnané veci a odišiel som od ľudí, ktorí ma podceňovali. Snažím sa byť realista. Ale realizmus je krutý voči krásnym snom, ale o to väčšmi si cením skvelé výsledky.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár