Celý život sa za niečím naháňame. Či už za majetkom, úspechmi alebo za napodobením štandardného modelu naroď sa, vyštuduj, pracuj, založ rodinu, rozmnož sa a počkaj na koniec. Pre každého je posledným levelom života práve ten koniec a to čo je pred koncom si z ponúkaných možností vyberáme sami. A práve tu je problém. Naháňať sa za majetkom a uznaním je fajn . Materiálne uspokojenie je ale pominuteľné rovnako ako všetky radosti tohto sveta vrátane tých citových. Tak prečo nevenovať tento čas niečo trvácnejšiemu? Existuje vôbec entita trvácnejšej hodnoty než láska, uznanie, úspech či majetok?

Možno áno. To však nezistíme pokiaľ si nezodpovieme základnú otázku - kto sme a čo tu vlastne robíme... Tá prvá má celkom jednoduchú odpoveď - sme časti celku. Celku, ktorý je systémom fungujúcim na báze pseudonáhodnych udalostí ovplyvňujúcich všetko a zároveň nič.

Ale aký význam má tento systém? Neviem. Je ťažké zamýšľať sa nad zmyslom existencie niečoho, čo nebolo vytvorené človekom. Som len človek - výhovorka údajne najdokonalejšej formy života tejto planéty má však isté opodstatnenie - sme ako žiarovka v spotrebiči, ktorá by v prípade vedomia vedela, že je šúčasťou systému ale systém nad systémom, ktorým by mohla byť napríklad kuchyňa by bol už mimo jej chápania...

Prial by som si nebyť len žiarovkou a mať možnosť vidieť čo najďalej za hranice nášho solárneho systému, či mliečnej galaxie. Chcem vedieť ako vyzerá kuchynská linka, ktorej súčasťou sme.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár