Rozpor

Povedz mi človek, kto si?
Kto si že uvažuješ nad činmi svojimi?
Prečo lamentuješ teraz nad nimi?
Svedomie ťa máta, že vyviedol si čosi?

Odpovedaj!
Nepremýšľaj čo chcem počuť,
Na úprimnosť prešla ťa chuť?
Prešla teba, prejde každého...
Najlepšie je nebrať ohľad na nikoho,
Na nikoho, kto pravdu nechce počuť,
Na nikoho, kto nechce za pravdu aj zdochnúť.


Odpoviem ti na tvoju otázku,
Úprimnosť visí vždy len na vlásku,
Mnohé činy človek často ľutuje,
Vždy iná možnosť zachovania sa tu je,
Inak spraviť, inak povedať,
Ja nechcem nikoho o pravdu oberať,
O pravdu, ktorej boja sa všetci.
O pravdu, ktorá tak mení veci!

Nesmieš však vždy pravdu hovoriť,
Mnohí ľudia, boja sa jej otvoriť.
Pravda čo jak ostrý nôž do tela sa zabodne,
Pravda ktorá cieľ svoj trafí aj náhodne.


Zase splietaš, hráš tu na mňa dobrého,
Nazri ty však do svedomia svojeho.
Nazrel si?... Vidíš?...
Ktorá pravda o tebe je pravdou?
Priznaj ju!, vyjdi už von s farbou.
Tá nádherná maska čo denno - denne nosíš?
Či tá, ktorú ukázať si radšej neprosíš?




Odpoviem ti jasne OBE,
Som stratený človek v tejto zvláštnej dobe.
Mám dve tváre, priznávam,
Mením si ich, často hrám.

Hrám pocity - radosť starosť,
Nech cudziemu svedomiu je učinené za dosť.
Nech si ľudia myslia že som dobrý človek...
Nech žijú v tom že ma trápia starosti,
Nech ma majú za dobráka od kosti.

Som iný... Iný aký som pred ľuďmi,
Ľudí vôkol seba, rád kŕmim preludmi.
Preludmi ktoré vidieť sami chcú,
Preludmi ktoré hlboko v nich sú.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu