hej je to tak. človek má občas poriadnu depku,a pritom s anemusí stať nič mimoriadne. len tak rozdrúzga tanier, alebo dakomu nechtiac zlomí ruku a pohroma je na svete. ja som vlastne taká ničiteľka od prírody. keď som bola ešte malé dieťa, tak som takmer vypichla oči svojmu ujovi, tete, sestre, mame, babke, no proste každému, kto sa ku mne blížil z milým slovom. a odchádzal z nadávkami. potom ,asi v desiatich rokoch som takmer vykastrovala jedného chalana tým, že som mu bicyklom vrazila medzi nohi, a dokonca som sa na tom aj zasmiala! áno, som mierna sadistka, hoci nie vlastným pričinením. samozrejme, občas trýznim aj samú seba. ale to sa stáva len zriedkavo, najčastejšie na moju" šikovnosť" dopláca rodina, priatelia aj cudzí ľudia. jedna mimoriadna príhoda mi utkvela v pamäti. boli sme celá rodina na dovolenke, a ako som tak strkala palice do ohňa, zrazu sa mi jedna zapália, splašene som ňou začala metať z jednej strany na druhú a podpálila som sestre vetrovku. nastal všeobený krik a zhon. doteraz je na nej jeden veľký spálený kruh a ja mám zakázané hrať sa zo zápalkami( ešte šťastie, že máme elektrický sporák, inak by už náš dom nestál na svojom pôvodnom mieste)takže nemôžem robiť nič. veď hneď, ako chcem pokrájať cibulu pribehne mama a posiela ma preč, keďže občas šermujem vo vzduchu nožom( aby nebola nuda)a ja leniviem. hádam sa to časom vylepší, a ja sa budem môcť začleniť do normálnej spoločnosti, ktorá neničí kamarátkam drahé šaty, nerozlieva po koberci čierny tuš a nezašpiní všetky biele tričká čokoládou.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
zipporah  10. 9. 2006 11:46
hihi, nič si z toho nerob, niečo v tom je proste ako zakodovane, ja som mala podobne problemy, ale našťastie iba v škole, pri laboratornych pracach, vždy sa mi triasli ruky, ked som brala do ruk čo len pohar so zinkom, nie to ešte zapaliť horák, na zakladnej to bolo ešte v pohode, na strednej som pred všetkými musela prelievať zriedenu (naštasie!) kyselinu, a prirodzene, že som si pooblievala ruku a potom sa všetci rehlili z mojich "skvelých" reakcíí, také pokusy a laboratorné zaležitosti nie su nič pre ňa, ale mam pocit, že sama som si to dáko zakodovala, že ma sprevádza smola na takých hodinách...a už to časom prešlo, teraz maš pätnasť, sa neboj, vekom pribudaju starosti a na take "šikovnosti" ani nebude čas
2 
fotka
ygor  10. 9. 2006 22:11
Tal toto je zaujimave, chcem mat takych rodicov ako ty. Ze ja musim furt s niecim pomahat a oni nie ze by ma od toho odhovarali, ale oni ma do toho nutia!! A nic kamaratkam drahe saty (ak su drahsie ako tie tvoje), rozlievaj po koberci cierny tus a spin biele tricka cokoladou (ak ta rodicia nenutia vyprat si to po sebe sama, mozes to mat... ). Normalny zivot je imho poriadna nuda, pravdupovediac vacsinou su nudne vsetky rutinne cinnosti

btw, mierny sklon k sadizmu a sadomasochizmu?

Wuau, zujiiiimaveee, velmi zaujiiiimaveee XD
Napíš svoj komentár