Konečne prší v noci a nie cez deň, zaznelo z mojich úst v ten osudný večer, nevediac, čo za svinstvo sa na mňa chystá. Milujem ten voňavý vzduch. Dážď spláchne všetku špinu na zem a v okolí ostane iba dusík, kyslík, oxid uhličitý a iné, pre nás menej dôležité plyny, tvoriace arómu, pre mňa tak lákavú. Podmienky vytvorené počasím mi vnukli nápad. Otvoril som okno, nech sa mi o hodinku, keď pôjdem spať, lepšie spadne do toho krásneho stavu neobmedzených možností. Spustil som na seba vodu, ulahodil som zubom a ďasnám, dokončil som článok. Spokojný sám so sebou, som otvoril dvere na svojej izbe. V momente ako sa pootvorili som vedel, že na svete sa niečo zmenilo, niečo je proste inak. Cítil som, že nastávajúca zmena nevedie k ničomu lepšiemu. S týmto pocitom som naplnil moju izbu svetlom. Opatrne som prebehol zrakom po miestnosti. Žalúdok spolupracoval s mozgom a celkom sa zovrel. Raz to muselo prísť. Kúsky pavučín v okolí môjho okna na túto chvíľu upozorňovali už mesiac. Bol nad oknom. Stál na stene kolmej na zem, tak ako to oni dobre vedia. Našich desať očí sa stretlo na jednej priamke. Nie jedno, nie dve, ale to hovado mohlo mať tak 5 kíl. Už tradičných osem tak chlpatých nôh, že by sa v tom pralese stratil nejeden domorodec. Keď som si už myslel, že zomriem, pavúk otvoril ústa. Vydralo sa z nich chrapľavo-syčavé "zomrieš". Kolená sa mi podlomili. V izbe sa ochladilo. Chcel som chlapsky zrevať, ako keď sa syn boha Dia púšťa do boja s nemejským levom, no z mojich úst sa dostalo von len písknutie. Pavúk použil zlovestný smiech. Vytiahol Artura, môjho rybiaka, ktorý si svorne nažíva so svojimi druhmi v akváriu. Otvoril ústa. Zuby ako nože. Myslel som si, že len žraloky majú tisícky zubov. Bol to omyl. Našťastie moje zúfalé volanie o pomoc zachytila žena činu. Už už som mal pocit, že sa mi začínajú potiť oči, keď pribehla. Nič som jej nemusel vysvetľovať, smiať sa mi začala sama a hneď. Ešte ani dnes neviem, ako je možné, že vyhrala boj s tým monštrom. Svet je krásne miesto, no v okamihu sa môže premeniť na nočnú moru. My chlapi to máme ťažké...
In vino veritas.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár