Ešte ma aj zobudili ráno o 07.30 a ja som následne už nedokázal zaspať, nuž som sa dovalil k môjmu štikaciemu televízoru v rozhádzanej izbe a pomaly sa snažil zaostriť, čiže eliminovať hmlu pred očami, ktorá sa vytrácala ako šero za oknami...
Nuž pobral som sa teda k babke pokecať si trošku na rozptýlenie o chorobách, ukrutnostiach v hlavných správach, o bezohľadnosti tohoto sveta.
Keďže v ten deň ma pár vecí naštvalo hneď zrána, prišiel som tam s neblahým výrazom tváre. Sediac v kuchyni som si mierne rozhádzaný so slaným koláčom v ruke ľavej a s malým jablkom v pravej,zapíjajúc dúškami mlieka náhle uvedomil, že vyzerám ako Marfa pod jedličkou nasrdene očakávajúca dedka Mrázika, ktorý napokon skončí bezvládne posotený v sypkom snehu.
Potom ako sme si povymieňali bylinkárske skúsenosti, zaštekal babkin pes a la Party mix a pod oknami sa mihla biela hlava babkinej kamošky.
,,To bude Irena, bež jej otvoriť, prosím ťa.“
Veru, bola to Iris, došla ochutnať babkin slávny slaný koláč.
Keď som ju videl prichádzať, vedel som, že som urobil dobre, keď som sa rozhodol zavítať k babke.
Začala sa debata:
Téma č. 1: V priebehu pätnástich minút stihnúť pospomínať na recepty z kategórií:
a) novinky
b) spomienky na recepty detstva
c) jedlá, ktoré Iris ešte nikdy nevarila, ani nebude (kuchyňa nie je jej silná stránka, tvrdí babka)
,,...A tá štrúdla mrkvová to sa robilo tak, že......“
Téma č. 2: Ďaľšia téma bola celkom súsledne adekvátna k téme jedlo:
a)Post Mortum:
,,A videli ste v správach to nové krematórim...“
,,Oni tie zlaté zuby zvyknú vyberať, aj kovové kĺby....“
,,.....a tam to mali tak zorganizovaná na tom cintoríne, že sme sa len pomodlili a truhla už bola zakopaná, zahladená v zemi...a iba štryria tam na to boli....
,,....Obdivujem, tých čo líčia tých mŕtvych...no, ja keď som mala byť pri mojej tetke raz....“
Babka sa občas snažila Irenke skočiť do reči avšak Iris sa nedala odbyť...
Začalo prituhovať...
b) Ako nebožtíkovi zavrieť hubu:
Iris: ,,To keď už bol stuhnutý už sa ani poriadne obliecť nedal...“
Babka: ,,A tomu jednému vybrali tie zlaté zuby, taký bol vychudnutý chudák a ústa mu ani nezavreli a tak škaredo mal ten pysk...“
Iris:,, Fakt obdivujem, tých čo líčia tých mŕt...“
Babka: ,,Inak zvykli hlavu obvezovať šatkou, aby sa tie ústa mu neotvárali... lebo keď už je tuhý...
Iris: Ale najlepšia finta je rozhodne chytiť mokrý uterák a nebohému poutierať tie ústa, oni sa zaručene zatvoria...Ako keď pochovávali tú...“
Babka: ,,No, tá chudera už vyzerala ako kostra, kým ležala na...“
Iris: ,,Ale čoby... to skôr tá....
Veľmi som sa držal, aby som nevybuchol smiechom, ale pri tom uteráku som už nevydržal...
c) nepolepšiteľná mládež (na cintoríne):
Babka: ,,Ako deti sme raz utekali tak z toho cintera, že som sa vyvalila do jarku...
Iris: ,,Veru, ako deti sme sa báli ísť večer na cinter, nie ako tí dnešní mladý čo tam chodia piť a fajčiť... (náhle som si nostalgicky spomenul na naše fajčierske seansy so sesterkou v ,,dome nádeje“)
Iris: ,,Májú tam tie mladé baby fľašky poschovávané, som tam videla asi 5...“
(Aj ja som tam raz stretol dievčiny šiahajúce v tme za fľaškov... no keby som vtedy vedel, že to tam majú schované.....)
Teatrálna vsuvka:
Babka zadumane vyhlásila: ,,Svet je hnusný“
Iris náhle vstala a z hromovým hlasom sa ohradila: ,,Čo svet, ľudia v ňom!“
Babka hĺbavo a neochvejne dodala: ,,Veď my sme tí ľudia, my sme ten svet.“
V tých chvíľach som sa proste ocitol v hladisku, pretože to malo takú teatrálnu silu, že som onemel.
Tie slová by mohli byť bodkou tejto návštevi, ale musím ešte niečo dodať:
Záverečná téma: Konope siate
Babka: ,,Mne to nestihlo dozrieť, lebo bolo sucho, aj keď som to polievala, a toľko som čakala, kedy budú semená na tom...“
Iris: ,,No mám taký olejček z tých šupiek. Je pravda, že nie každému to voní, ale mne strašne... Ja si vždy tak privoniavam k tomu, takú silnú arómu to má...“
Babka: ,,Keď budeš mať teda semená, dones mi, hej? Ja si to chcem nasušiť, keď to dopestujem..“
Iris: ,,Dobre, keď budem mať, lebo tento rok som to klčovala a...“
Babka : ,,No jeden si robil čaj z toho a reuma mu zmizla, ale úplne...“
Tu mi už úsmev na tvári zamrzol...
Za asi trištvrte hodiny som sa dozvedel toľko vecných rád, receptov a silných myšlienok, že som ešte dlho nemohol zaspať... (babka mala pravdu, že keď Irena začne rozprávať..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
neskutocne ma to rozosmialo ako torobis ze si dennodenne sucastou takych krasnych absurdnych rozhovorov?? mat taku babku, tak som u nej stale.. jaj, a este ten slany kolac.. mnam
Napíš svoj komentár
a tema 2 po b to ma dostalo nikdy som nad tym neuvazovala (a trosku sa mi prevaratil zaludok) ale mam par novych informacii