Hlava sa automaticky oprela o ruky a ostala tam celý deň.
Zatvorila oči a ponorila sa.
(izba)
Poloprázdne plná.
Hmatové ústrojenstvo.Celá nervová sústava.
Koberce z mojej otužilej kože pokrývali poloplný obsah miestnosti.Na oknách bol zubný povlak.V atmosfére sa niečo udržiavalo a znedazdajky preskakovalo z chlpu na chlp.
Z čriev som si spravila húpaciu sieť.
Nedokonalé srdce, čo takmer dobilo.Bolo tak malé.Nevinné a nepoškodené.
Obkolesovala som zelené oči, ktoré si ešte stále pamätali ten obraz.
Jazyk som zvíjala pevne v rukách.Niekedy sa mi vyšmykol a padol na zem.
Ticho mi vrešťalo do uší.Znepríjemňovalo mi to život.
Predstavivosť sa so mnou zahrávala.
Chcela som rezignovať.
Všetko v mojej mysli bolo tak zvláštne poprehadzované.
Žltá vždy stála vedľa šepkancov.
Saxofóny vedľa dokonalosti.
A v dokonalosti on.
(óda)
Túžila som sa šmýkať po dokonalých rysoch jeho nádhernej bezchybnej tváre.
Hompáľať sa,
obdivovať čaro líc,
neutíchať,radovať sa,
robiť si kúzla z mihalníc.
Urobiť si domček v jeho lícnych jamkách.Byť podnetom jeho úsmevu.
Zošmyknúť sa po jeho dokonalom nose.
A držať sa vlasov a nepustiť.
Bol ako sen.
Zdá sa mi už ako keby som ho poznala dva roky.Dokopy to bol mesiac.Sen,ktorý trval mesiac a....
ODIŠIEL.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
krvaaa
20. 10.októbra 2010 21:27
Napíš svoj komentár