Obloha čierna dážď predo mnou skrýva,
suchú zem slzami umýva,
a ja ta niekde uprostred stojím,
slzy na dážď hádžem,
pritom rany hojím,
povedať sa totiž bojím,
že teraz plačem.

Kvapky dažďa stekajú mi,
po červených lícach,
padajú mi.

Priamo k ústam,
pri kútikoch,
vyčaril sa úmev,
k neútichu.

Smejem plačem,tancujem,
z dažďa sa ja radujem.
Z plavých vlasov robí si peliešok,
bledý ako oriešok.
Sedí mi i na líčkach,
na červených guličkách.

Tancu dávam zelenú,
lížem kvapky so slzami,
šmyknem,padám na zem studenú.

Kvapky sĺz umyl mi spolu so smútkom a bolesťou,
naplnil ma letnou radosťou.
Plakala som ja,plakali oni,
teraz plačú len oblaky sami.


Bosou nohou kvapky vnímam,
nad dažďom sa ňou rozplývam...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár