Pery od cukru, zabalená do škorice, vo vlasoch polohrubú múku, v jamôčkach tanečnice. Potkýnam sa o korienok plešatého vlasu, v placentovom košíku, na myslenie nemám času, utekám k nerovnému púčiku. A hľadám... sama nevediac čo, často padám, netučiac prečo. Tak hlúpa, tak obratá o to dobré, nesmierne skúpa, robím čo uznám za vhodné. Skúpo prezerám, cukríky požieram, nevedomky priberám, o spásu ťa zažiadam. Naivná, lakomá, a potajomky zlá... Blog 8 0 0 0 0 Komentuj