Moja prvá obeť.
meno: ----
vek:16 rokov
výška:168 cm
váha:56 kilogramov
oči:hnedé
Mala tak zvláštne mätovú vôňu.Okúsil som ju prvý krát.Bola tak slabá a bezmocná.Nevládala ani hovoriť.Jej biela tvár mi pripomínala kriedu.Nevinnú nedotknutú kriedu.Jej bezmocnosť ma skľučovala do akéhosi okrúhleho tvaru ľútosti,nie veľmi malej a tyranskej na to,aby som pritvrdil,ale nie ani veľmi veľkej na to, aby som ju pustil.Občas sa mi zazdalo ako keby vzdychla.Nemohla.Bola takmer mŕtva.Polomŕtva.
Zvláštny pocit slastného uspokojenia ma zavaľoval až do kým už neprejavovala žiadne známky života.Položil som ju na posteľ.Mahagónové vlasy sa jej priam roztiekli na perine.
Alebo to bola krv.Z amatérskeho snaženia sa o omráčenie. Prehrabol som sa jej v hustých krátkych vlasoch niekoľkokrát.Prechádzal som po jej tele.
Pomaly začalo prejavovať náznaky úmrtia.Bolo také studené,jemné,panenské a nedotknuté.Až doteraz.Zvládol som ju napokon aj na druhý raz.Keď som ju prenášal,
zožierali ma výčitky.Môj prvý krát.Bolo to zvláštne...
-Hlavou sa mi predierali myšlienky,ktoré vírili väčšinou v rovnakom prúde,no teraz obrátili smer.Posedávajúc za starým stolom vyrezaného z mocného majestátneho dubu som popíjal starú írsku whiskey a zamýšľal sa nad svojím denníkom,pozerajúc zadumane do okna na dažďové kvapky pokrývajúc celú jeho maličký plochu.V slabučkom svetle lacnej lampy som si čítal svoje zápisky.
Píšem si ich dlho.Niekoľko rokov.Fascinuje ma sledovať ako sa zlepšujem.Už odmalička som mal iné myšlienky.Hlava mi behala po niečom inom.Tak nebezpečne nekalom.-
Zrátaval som všetky moje obete.
Ticho.Započúval som sa do zvuku okolia rozmýšľajúc nad mojou desiatou...
14.mája,2001
meno: Lindsday Mary Loen
vek:17 rokov
výška:171 cm
váha:65 kilogramov
oči:---
Svoju obeť som dobre poznal.Moja technika sa vycibrila.
Park Evenue 14.
Každé ráno vyšla z úzkej uličky,prešla popri stánku s novinami kúpila si jeden a ten istý čo si kupovala vždy.Ranné noviny.Vedel som to presne.O 6:23 zažla na prechode cez,ktorý každé ráno prechádzala,zelená.Nasledoval som ju ďalej.Išla 33.Trolejbusom,ktorým som s ňou chodieval ja.Presne o 6:47 sa dostal na Main street.Tam vystúpila a keďže väčšinou nestíhala,mohol som sa často obzerať po jej malých chudých nohách,ktoré čiastočne zakrývala väčšinou sukňa po kolená.Potom vkročila ráznym krokom do budovy univerzity,kde ju obmýval dav vážnych ľudí.
Najradšej som mával stredy.Pamätám si, že nosievala Kraťase.Tričko s nápisom: "I love my University" a tašku cez plece.Mohol som obdivovať jej členky.Boli tak dokonale nádherné.Blonďaté dlhé vlasy nosila v útlom cope.
Každé jedno ráno som ju sledoval.Po celú tu dobu.Dva roky.Bol som jej bližší než jej kamaráti a rodina.I keď ona o tom nevedela...
Vtedy večer pred tým naplánovaným dňom som si urobil presný rozpis vecí ako TO urobím.Bol to dokonalý plán,ktorý dokonalo vyšiel.
Pozoroval som ju z okna susedného domu,kde som býval a i teraz bývam.Často som ju kreslil.Obdivoval som jej nahotu.Bola taká čistá a nepoškvrnená.Panna.
Bolo by až príliš jednoduché a pod moju úroveň ju jednoducho zastreliť.Jej krása bola hodná väčšej pocty.Jeden víkend som ju k sebe milo a susedsky pozval.
Myslel som si,že nebude súhlasiť,preto som siahol po výhražkach.
Našťastie som bol chytrý.Zobral som si vreckovku,pomaly ju jej priložil k tým nezvyklo tmavočerveným perám a omámil ju.Bola noc.Neviem vlastne ani prečo mi prišla otvoriť.Bolo to hlúpe a naivné dievča.Ale bolo krásne.S nádhernými lalokmi na uchu.
Och...ako ja zbožňujem dievčenské lalôčiky.
Zaviedol som ju do môjho skromného bytu.Privoňal som si k jej vlasom.Voňali tak...
Kokosovo.No musel som to urobiť....
Ako som ju pokladal na operačný stôl u mňa dole v pivnici všimol som si,že sa prebúdza.O čo lepšie.Bude vidieť ako ju mám veľmi rád.Pripútal som ju.
Tie jej nádherné laloky nemohli ostať na ocot,tak som jej ich urezal.
Kričala tak prenádherne...no márne.Mám rád keď to robím za živa.Anestézia je na mňa príliš jednoduchá.Chcel som vidieť jej utrpenie.Utrpenie krásneho,dokonale naivného dievčaťa s veľkou budúcnosťou z Main street.
Stále zatvárala oči.Otravovalo ma to.Tak som jej urezal viečka.Nechty na nohách som jej úpenlivo začal vytrhávať.
Nedávno som videl film.Volala sa ľudská stonožka.Nechal som sa inšpirovať a nedalo mi neurezať jej šľachy v kolene.
Ale mal som lepší a oveľa originálnejší plán...-
Blog
Komentuj
22 komentov k blogu
1
skippik
1. 10.októbra 2010 21:07
Prvá obeť by teoreticky...sedela na mňa
7
@tanecnica002
ešte bude horšie ) ) ) )
@domiki25
nesedia mi príbehy na pokračovanie.veľmi ich nepíšem.
ešte bude horšie ) ) ) )
@domiki25
nesedia mi príbehy na pokračovanie.veľmi ich nepíšem.
8
milujem tie tvoje poetické prirovnania
inak krásne napísané, ako vždy a desivé
inak krásne napísané, ako vždy a desivé
12
@skippik no, akože, tým jej popisom aj hej. len je trochu moc ťažká.
@omeleta to nevadí! mne sa to páči, len som....povedzme, čakala niečo iné. som zvedavá..
@omeleta to nevadí! mne sa to páči, len som....povedzme, čakala niečo iné. som zvedavá..
14
Skvelé
Teším sa na pokračovanie )
---
Len počuj, ľudská stonožka v roku 2001 ešte nebola
Teším sa na pokračovanie )
---
Len počuj, ľudská stonožka v roku 2001 ešte nebola
16
@krvaaa ďakujem som rada teraz sa to len rozbieha a on chudáčik môj malinký ešte nemá znalosti potom to bude viacej.....opisov pitvy a vrážd ) ) ) ) ) ) ) ) ) ) )
17
@domiki25 čo?! ešte to len začína....pff.... to bolo len rozohrievacie kolo toho bude viacej ) ) ) ) ) )
18
.. dobre to je ! . ale neže sa s teba stane nejaká psychicky narušena vrahyna
22
Grr nech ta ani nepadne nieco ako ludska stonozka ak v tom chces pokracovat
Inak opisy velmi krasne, aj ked neda mi to poeticke vyjadrovanie v hlave vraha ... aj ked s tym ako obdivoval krasu sa mi to akosi podarilo sklbit v predychatelnu a moznu vec.
Inak: Utrpenie krásneho,dokonale naivného dievčaťa s veľkou budúcnosťou z Main street.
Nemozem si pomoct toto mi znie ako od kinga
inak super ze si zasadila dej do realneho miesta v ktorom si aj pohybovala a pritom tam nikdy nebola vacsinou totiz ak je realne, je tam len pre istu cast z neho nie ako miesto ktorym sa prechadza ale kde sa veci deju
Ale s mojimi znalostami si netrufam povedat nakolko je pravdive
Ale ma to aj svoje minus. A tym je nevyvazenost ...hlavne opisov okolia. Taky vrah si musi vsimat vsetko a ten tvoj bol pohlteny iba svojimi obetami. Ked si vycibril techniku mohla si tam zmestit tych par riadkov naviac kde by to ukazal aj inac ako tym ze len spravne ovalil dievca a dokazal ju viac trapit
Inak opisy velmi krasne, aj ked neda mi to poeticke vyjadrovanie v hlave vraha ... aj ked s tym ako obdivoval krasu sa mi to akosi podarilo sklbit v predychatelnu a moznu vec.
Inak: Utrpenie krásneho,dokonale naivného dievčaťa s veľkou budúcnosťou z Main street.
Nemozem si pomoct toto mi znie ako od kinga
inak super ze si zasadila dej do realneho miesta v ktorom si aj pohybovala a pritom tam nikdy nebola vacsinou totiz ak je realne, je tam len pre istu cast z neho nie ako miesto ktorym sa prechadza ale kde sa veci deju
Ale s mojimi znalostami si netrufam povedat nakolko je pravdive
Ale ma to aj svoje minus. A tym je nevyvazenost ...hlavne opisov okolia. Taky vrah si musi vsimat vsetko a ten tvoj bol pohlteny iba svojimi obetami. Ked si vycibril techniku mohla si tam zmestit tych par riadkov naviac kde by to ukazal aj inac ako tym ze len spravne ovalil dievca a dokazal ju viac trapit
Napíš svoj komentár