Prsty prešli, po klavíre, slastne tleskli, takmer neomylne. Konček prstu, hladil kláves, ladil vrstvu, zastrel záves. Dlhý tón, krátka nota, pomalý kon, ťažká veta. Nasledoval vzdych, krátky a žiadúci. Spozoroval v nich, tón hudby nesúci. On a hudba, jeho klavír, boli oni, nič viac a ešte múza, no iba on sa bavil. Tmavá izba, on tam sám, on, pianista... Blog 16 0 0 0 0 Komentuj