Y

V šume letného rána,
čo ospevuje krajčeky mojich úst,
dáva zmysel môjmu dňu,
odhryzne vždy kus,
z koláča upleteného,
krvopotne upečeného,
koláča z mojej hlavy deravej.

Nedávno sa mi v ňom urobila diera a myšlienky mi utiekli von.Nepatrne sa vyliali...

V ruchu zimnej noci,
snehového prášku,
počujem čosi,
hluk ako frašku.

Nepatrnú,
pomyselnú,
čiarku.

V jesennom poludní,
deravom gombíku,
(nechám ho) nech sa preľudní.

V jarnom púčiku,
slnečného kvetu,
vidím odraz na malom kľúčiku,
sarkastickom uchu.

Bubienok karcinogénny,
zadáva rozkaz,
a robia sa zmeny,
na osudu pospas...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu