Ach sladká retrospektíva. Najvzácnejší dar básnika. Nebyť toho čo sa stalo pred minútou, nestane sa to, čo sa stane o chvíľu. Prisadne si ku mne ten sympatický chlapec, čo sedí pri vedľajšom stole? Poprosí ma čašníčka aby som zaplatila víno a pobrala sa kade ľahšie, pretože tu zaberám stôl už celú večnosť? Príde kritik a pošle všetkých moderných umelcov do prdele? Zazvoní mi telefón? Zazvonil mi telefón. Na druhej strane sa ozval transparentný hlas. Povedal mi len, píš ďalej, dievča, píš, ži, umieraj, ži, umieraj, ži a umieraj, tak ako si to robila doteraz. Lebo tak je to správe, to je tvoje posolstvo. To je tvoje predurčenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
neviem, čo je moderné. neviem čo je báseň. neviem ako sa to kedysi robilo. je mi to jedno.
ale inak ďakujem.
ale inak ďakujem.
3
jeden môj kámoš, ktorý vyhral teraz Zelenú zebru v kat. próza - tak píše i poéziu a jeho heslo znie: "SERME NA PRAVIDLÁ!"... je členom Terra Litera, jeho poezia je obcas dost plna vulgarizmov... ale.. je úspešný... čiže.. čo je moderné? ... no to, čo tu bývavalo doteraz... ke´d si neičo spravíš proste po svojom... toto je krásne, plynulé, čitateľné a motivujúce... myšlienku to má .. teda aj kritike by sa to určite páčilo
Napíš svoj komentár
ale inak sa mi to páčilo, len som zvedavá