Ľudia ti dávajú posledné zbohom.
Organista v kŕči smútku hrá nádherné requiem.
Teraz ešte nikto nevie, že ťa proste zabijem.
Kadidlom dusia tvoje udusené telo.
Čas však nikdy nie je leporelo.
Rozhodnuté. Je to nutné. Zajtra je tvoj veľký deň,
Ešte stále nikto nevie, že ťa ráno zabijem.
Kňaz je úchylný pedofil a je mu to ľúto.
Kľačte! Plačte! Modlite sa, za mŕtvolu túto!
Tebe je už všetko jedno. Rodíš sa jak niekto iný.
Snáď ťa v novom živote už nikto takto nepošpiní.
Plním nám náš veľký sen.
Zajtra ťa zabijem.
Po lane sa spúšťaš do tmy večných nádejí.
Ja odchádzam tiež. Zbohom milí, vážení.
Ani smrťou svoju hriešnu slabosť nezakryješ.
A ako vraví prikázanie, dnes nikoho nezabiješ.
Mozartove requiem ešte kvíli tiché melódie.
Nech povešajú antikristov a ich Božské komédie!
Umierajú umelci a umiera aj Boh.
To requiem som napísala iba pre nás dvoch.
Óda na smrť načarbaná na malý kus pergamenu,
Vybrnkaná na organe v cé dure a bez amenu.
Kto pochopil prečo vraždím už raz mŕtvu osobu?
Ak to viete, odpoveď si radšej berte do hrobu.
A ak nie, tak seďte ďalej, hneď to bude hotové,
Aj tú vašu pieseň smrti mám rozpísanú na stole.
V chladnom kostole na žúrke so mnou,
Ľudia ma vítajú s hostinou skromnou.
Prichádzam a do rytmu hrá requiem.
Rozhliadam sa, uvažujem,
Vyberám… a už to viem.
TEBA zajtra zabijem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár