Lenže jeho záhadná psychoosobnosť hneď vymýšľa milión dôvodov, pre ktoré by to nemohlo vyzerať tak dobre.
Hnusná paranoja.
Neznamená, že keď sa človek dlhšie nijak nerozhýbal, že to tak zostane aj naďalej. Len sa o tom musí sám presvedčiť.
Ale presviedčať niekoho o niečom hneď na začiatku, keď sa vlastne ani ešte nič nedeje je miernou zvláštnosťou.
Veď neskáčeme ešte do rokliny ani sa nezaväzujeme k ničomu.
Proste hnusná psýcha, u každého iná, nám udáava ten smer. Smer, ktorý nejakým zvláštnym vodivým spsobom nasledujeme. A niekedy sa z toho smeru jednoducho neviem vymaniť.
Vymanenie z toho by znamenalo, vyjsť z istého ustáleného tiena, ktorý kráča pred nami. Preto by sme sa mali nejak otočiť proti Slnku, aby ten tieň bol za nami. Aby nám to otvorilo oči, že život sa musíme naučiť užívať. A teda hľadať nové skúsenosti, nové zážitky a neutekať pred touto všetkou nádherou, ktorá sa nám núka v podobe príležitostí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár