A nech!
Bola streda ráno, ale nie skoré ráno, asi pol desiatej a ja som čakala na oca pri hlavnej ceste. Meškal, taká klasika, ale tak čo, ráno mali poradu ešte predtým ako sa vydal na cesty.
Môj otec je ROM, ale naozaj...regionálny obchodný manažér, ktorý nesedí na ritke v kancelárii, ale navštevuje svojich zákazníkov, prípadne kontaktuje nových a podobne.
Občas s ním idem na cesty sa len tak previesť, aspoň s nenudím a rovnako bolo tomu i teraz. Zmaturovala som a tak sa moje prázdniny predĺžili o jeden mesiac. Človek zrazu vypadol zo stereotypného učenia a nemá doma čo robiť. Ale výhody a nevýhody pomaturitného života tu riešiť nechcem (o tom by mohol byť iný blog, inokedy...)
Asi máte zatiaľ pocit, že názov sa absolútne nehodí k obsahu môjho blogu, ale je to len dočasný pocit, pretože pomaly sa k tomu dostanem.
Sedela som v aute na sedadle spolujazdca, vonku svietilo slniečko, bolo teplo, ale obloha bola posiata oblakmi.
Krásne veľké biele oblaky vyzerajúce ako ovečky, vata, šľahačka, pivová pena...a ja neviem k čomu všetkému by sa to dalo ešte prirovnať. Ako som sa tak dívala na tie oblaky spustila sa lavína mojich otázok. V živote som sa nezamýšľala nad takými vecami ako sú oblaky, nebo a podobne. Myslím, že som ocovi musela liezť aj na nervy...
-Prečo je nebo modré? Viem, prečo sú rastliny zelené, ale prečo je nebo modré? Je naozaj modré, alebo sa nám len tak zdá? Aj voda v morí je modrá, pritom je priesvitná. Prečo sú oblaky biele, myslíš, že by sa dalo do nich pichať prstom? Na to mi oco odpovedal, že oblaky sú ako hmla, že či by som pichala do nej prstom.
Potom som sa už nevypytovala nič a len som sa kochala tým, aké sú naozaj krásne. Možno si pomyslíte, bože ona sa rozplýva nad oblakmi, ale tak sedela som v aute, nudila som sa a bolo nimi posiate celé nebo, boli to veľké pivové peny
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
deeo
21. 6.júna 2014 18:36
to bude tou nudou, ozaj
Napíš svoj komentár