Keď odbila polnoc a začal sa rok 2013, boli sme pri Váhu, pili sme šampanské z fľaše, bozkávali sme sa a pozerali na ohňostroje i napriek tej tuhej hmle. Vtedy by mi nenapadlo, že nový rok, ktorý sme spolu začali, spolu neukončíme, a tak po dvoch rokoch je Silvestra a ja sedím doma, nie som u vás. Nevadí....
Vo februári sme oslávili jeho narodeniny, prešiel marec a bol tu apríl-môj najobľúbenejší mesiac, v ktorom som mala možnosť dostať sa do Talianska a stráviť tam krásny týždeň so super ľuďmi. Navštívila som mestá ako Miláno, Crema, Sirmione pri Lago di Garda a splnil sa mi tak môj sen.
Od možno apríla, alebo mája sme sa úplne odcudzili, zrazu sa začalo striedať slnečné obdobie s oblačným. Videli sme sa čoraz menej, čoraz menej mi chýbal, čoraz viac som si zvykala na to, že som sama. Ten stereotyp, ktorý sme boli nútený kvôli povinnostiam zaviesť do našich životov spôsobil, že to prišlo a prišlo to presne 5.6.2013. Nikdy nezabudnem na ten dátum, na ten medzník, ktorý mi zmenil život.
Úspešne s vyznamenaním ukončená septima a dva mesiace prázdnin, presne to ma čakalo. Utiekla som do Bratislavy, ďaleko od neho, rušila som hovory, nechcela som ho počuť, jedine čo som chcela je, aby mi dal pokoj a čas na vstrebanie všetkého, čo sa stalo. A tak som prežila prvú polovicu prázdnin v Bratislave v malom petržalskom byte s dvomi malými deťmi, o ktoré som sa starala a bolo mi dobre.
Vrátila som sa naspäť domov a prežila som pekné prázdniny aj vďaka mojej kamarátke Danečke. V auguste ešte jeden týždeň, predposledný prázdninový som sa opäť vrátila do Bratislavy. V jeden večer, keď som nemohla zaspať som bola na nete a začala som si písať s chalanom, ktorého poznám teraz už aj osobne a viem, že to, že sme sa s Marošom spoznali nebolo len tak, keďže v septembri som mu pomohla stretnúť sa s jedným človekom, ktorý je v mojom okolí.
Od septembra sa zo mňa stala slečna maturantka, na ktorú čakala stužková a tak 22.11.2013 som bola slávnostne ostužkovaná. Smejem sa, že prvý level mám už za sebou, teraz musím zvládnuť druhý level-písomné maturity a potom tretí level-ústne maturity. Donedávna som nenávidela otázku, kam chcem ísť na vysokú a čo chcem študovať, lebo sama som to nevedela, až pred pár dňami sme si sadli s ocom za notebook a vylučovacou metódou sme prišli na to, čo by ma bavilo, a čo by som mohla ísť študovať. Vybrala som si psychológiu a už ma nezaujímajú názory okolia, je to moja voľba, to čo ja chcem.
Posledný odstavec môjho blogu by som chcela venovať jednému človeku, ktorého poznám necelý mesiac, no mám pocit, akoby som ho poznala večnosť a taktiež i on mňa. Tento človek je svetlo vo tmách mojich šedých ale i všedných dní.
...a tak tu sedím u seba v izbe, pozerám z okna ako ide práve vlak a dokončujem tento blog.
Rok 2013 nebol zlý, priniesol svetlé i tmavé momenty do môjho života, ja len dúfam, že rok 2014 bude iný, čo aj bude, a snáď sa mi podarí dosiahnuť a zvládnuť všetko, čo ma v roku 2014 čaká.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár