Odišiel si...
a mne stekajú slzy po tvári. Táto scenéria sa opakuje každú nedeľu akonáhle odbije 21:10 a my sa rozlúčime v dverách a ja ti poviem, že ťa veľmi ľúbim, TY ma silno objímeš, pobozkáš a zrazu si mi otočený chrbtom a ideš k bránke. Ja medzitým zamykám dvere a zamykám aj ten smútok, ktorý v danej chvíli zaplavuje moju myseľ.

Kým si pri mne starosti izoluje od mojej mysle láska, TY, tvoj smiech, naše rozhovory. Všetky starosti môjho všedného-prázdneho školského života sú mimo mňa. Akonáhle odídeš, všetko na mňa spadne, ako dážď z dlho prichádzajúcej búrky. Myseľ zaplavia starosti, srdce smútok, pretože ťa uvidím zas až v piatok.

Každé ráno v týždni sa prebúdzam s myšlienkou na teba. Ani jedno ráno nevynechám modlitbu pre teba, aby mi ťa Boh chránil a dával na teba pozor.

Závidím tvojim spolužiakom, ľuďom, čo s tebou cestujú ráno v autobuse, pretože môžu byť s tebou aspoň chvíľu. Zatiaľ čo ja stojím sama na zastávke a myslím na teba, oni sú s tebou.
Čo by som ja dala za to vidieť ťa ráno aspoň 5 minút. Môj deň by bol hneď krajší.

Bez teba by som len ťažko zvládala školu a život, pretože TY si mojim pilierom, mojou oporou, môžem na teba zhodiť všetky starosti, môžem ťa zaťažiť mojimi problémami a ty mi s nimi pomôžeš.

Zmyslom môjho života nie je štúdium, ani kamaráti, ktorých aj tak nie je veľa, ani rodina, pretože rodina častokrát neviem pochopiť to, čo ma trápi. Zmyslom môjho života si TY, človek, ktorý ochotne počúva, keď ja kričím, keď sa smejem, keď plačem. TY si ten, ktorý bez akéhokoľvek môjho slova cíti, že niečo nie je v poriadku, že sa niečo so mnou deje. TY mi utieraš slzy, keď moje oči zaplaví náhla prietrž mračien. TY ma vieš nahnevať a v zápätí si ma udobriť.

TY patríš do môjho srdca, TY si ten, ktorému patrí a patriť aj bude, pretože nikoho iného nevpustím na TVOJE miesto.
Ľúbim Ťa....

(Sladké, niekedy až presladené, no za to úprimné tieto slová sú, v melancholickej nálade napísane boli, no pravda v nich napísaná stojí, kto s tým problém má, nech tento blog radšej ani nečíta.)

 Blog
Komentuj
 fotka
badblood  2. 12. 2012 22:15
Krásne napísané
 fotka
pijemzelenycaj  4. 12. 2012 14:41
Krásne. Naozaj. Presne rozumiem a stotožnujem sa s tým čo píšeš, aj ked samozrejme aktérom je niekto iný..Naozaj jeden zo super blogov, ktoré som poslednu dobu čítala...a neni to presladene!
 fotka
ordinarygirl  4. 12. 2012 14:43
@pijemzelenycaj ďakujem pekne niekedy mam melancholické chvíle, kedy to musím zo seba dostať, všetky emócie, pocity...
 fotka
pijemzelenycaj  4. 12. 2012 14:46
Rozumiem. Aj mne to pomáha, je to dobrý spôsob...
 fotka
romika  3. 2. 2013 14:33
Krása. Tiež sa s tým stotožňujem. Len mne by sa hodil iný čas Krásne, naozaj. A nádherne vystihuješ tie pocity. Ten opis... a to všetko...
 fotka
parplyy  7. 3. 2013 21:42
Váž si to najviac
Napíš svoj komentár